Predmetom rokovaní má byť zvýšenie obranných výdavkov členských štátov aliancie. „Slovenská republika sa nejde pretekať o percentá, ale ide si splniť čo najefektívnejšie, za čo najrozumnejšie zdroje, svoje povinnosti, ktoré má v oblasti budovania ťažkej brigády, dobudovania našej protivzdušnej obrany a jednoducho tých spôsobilostí, ku ktorým sme sa zaviazali,“ dodal Peter Pellegrini.

Výsledkom samitu NATO bude spoločné záverečné uznesenie. Jeho súčasnú podobu za Slovensko vyjednával veľvyslanec SR pre NATO Marek Varga, ktorý svoj postup priamo koordinoval s ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom obrany. „Slovensku sa podarilo predĺžiť tú lehotu z pôvodných piatich, potom siedmich až na desať rokov. To znamená, zajtra sa aliancia a partneri zaviažu, že chcú do roku 2035 dosiahnuť takúto úroveň“ skonštatoval Peter Pellegrini a dodal, že pozícia Slovenska vzišla po konzultáciách s vládou SR aj na základe výsledkov minulotýždňového okrúhleho stola predsedov parlamentných politických strán k bezpečnostným otázkam.

V kontexte zvýšenia obranných výdavkov však prezident zdôraznil, že Slovensko si vyhradzuje právo suverenity a vlastného rozhodnutia či toto zvýšenie vôbec verejné financie dovolia v nasledujúcich rokoch. „Ak áno, Slovenská republika bude preferovať výdavky do duálnych projektov ako je zlepšenie našej infraštruktúry, nemocníc a ďalších, ktoré v bežných mierových časoch slúžia aj občanom Slovenskej republiky,“ priblížil prezident SR s tým, že v nasledujúcom roku 2026 naša krajina nenavýši obranné výdavky nad dve percentá, ktoré v súčasnosti ministerstvo obrany SR má. Zdôraznil, že Slovensko ako krajina na východnom krídle NATO musí nevyhnutne investovať do infraštruktúry, železníc, mostov či medicínskych zariadení. Preto ak dôjde k navýšeniu rozpočtu ministerstva obrany, prostriedky sa použijú primárne na projekty duálneho využitia, z ktorých majú benefity aj slovenskí občania a verejnosť.

Prezident súčasne informoval, že ciele, ktoré sa zajtra stanovia na samite v Haagu, sa v roku 2029 prehodnotia. „Či majú svoje opodstatnenie, či vôbec sa ich darí a koľkým krajinám napĺňať a možno sa budú aj revidovať,“ dodal Peter Pellegrini. Podľa jeho slov sa Slovensko bude dovtedy venovať primárne tomu, aby sme splnili spôsobilosti, ktoré nám vyplývajú z nášho členstva v NATO. „Slovenská republika si vyhradzuje svoje autonómne a plné právo postupovať svojím vlastným tempom. Deklarácia dokonca ani neprikazuje členským krajinám žiadne tempo či 0,2 alebo 0,3 percenta HDP ročne. To znamená, nie je to pre nás povinnosť, a preto plne je to v línii aj s okrúhlym stolom, na ktorom sme hovorili o tom, že Slovensko nenaruší konsenzus, ale má právo ísť vlastnou cestou. Je to v súlade aj so zasadnutím samitu B9 a je to plne v súlade aj  s včerajším vyhlásením predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý naznačil, akou trajektóriou sa zatiaľ Slovensko v tomto bude uberať,“ uzavrel prezident.