Problémy s odbytom a najmä čo do výrobných nákladov pomerne nízkou konkurencie schopnosťou s autami vyrábanými v Číne sú tu a sú stále vypuklejšie. A horšie je, že sa netýkajú len Slovenska…
Problémy s odbytom áut má vlastne celá Európa. Hlavne Nemecko a Francúzsko pociťuje následky prechodu na elektromobily, o ktoré však všade nie je záujem taký, aký by musel byť, aby nebolo nutné obmedzovanie výroby, prepúšťanie zamestnancov v desiatkach tisíc a dokonca rušenie niektorých závodov jednotlivých koncernov.
Ekonomika je neúprosná a stále sa zvyšujúce normy na autá nútia výrobcov sústavne inovovať, znižovať emisie, pridávať ďalšie a ďalšie systémy predražujúce výrobu a následne koncovú cenu áut.
Nie v každom štáte má väčšina občanov, hlavne povestná stredná vrstva príjmy, ako v Nemecku, Holandsku, Belgicku, Francúzsku, Taliansku či ostatných krajinách EÚ, o severských krajinách nehovoriac.
Ďalším problémom je záujem jednotlivých štátov v dostatočnej výške dotovať nákup elektromobilov a tým motivovať motoristov prejsť zo štandardných pohonných hmôt na ekologické elektrické pohony.
Ďalším benefitom pre záujemcu o auto je spravidla vysoko nadštandardná výbava áut ponúkaná už v základnej cene a pomerne priaznivá cena oproti autám vyrobeným v krajinách EÚ.
V súvislosti s automobilovým priemyslom je potrebné uvedomiť si dve roviny pre samotný štát vlastne postavený na množstve automobiliek a tým produkcii áut v nich.
Na jednej strane to hlavne v začiatkoch bez najmenších pochýb slúži na významný rast ekonomiky štátu, no pri akýchkoľvek problémoch s odbytom áut, či významnými zmenami v geopolitike a podobných ťažko presne predvídateľných udalostiach vo svete, môže práve totálna závislosť ekonomiky štátu tento vlastne uvrhnúť do krízy, ktorú zažiť nik nechce.
Povedané inak – keď bolo Slovensko niekoľko rokov dozadu ekonomickým tigrom Európy, bolo fajn. No budeme prvými, kto pocíti problémy, keďže automobilový priemysel (povestné montovne) mali byť štartérom ekonomiky, možno aj jej chrbtovou kosťou, no následne mal štát mimoriadne expresne a intenzívne podporiť aj priemyselné odvetvia a podnikanie tvoriace vysokú pridanú hodnotu spolu so strednými a malými rodinnými firmami.
Politici na Slovensku mali dávno využiť, resp. umožniť využiť potenciál a polohu krajiny podnikateľom, ktorí by nemali biznis založený na tuneloch verejných peňazí a eurofondov, ale na serióznom podnikaní živiacom ich rodiny a prípadne niekoľko ďalších ľudí prevažne z okolia.
Práve na toto upozorňujeme dlho, viac ako desaťročie. Jeden z článkov publikovaných na SeredOnLine.sk ešte v roku 2018 prinášame znovu, tu:
Ďalšia automobilka, alebo stimuly pre drobné podnikanie a rodinné firmy?
Miloš Majko Dátum 25. 04. 2018 09:11:03 Téma Tak to vidím ja…
Médiami prebehla správa o predpokladanom príchode ďalšej automobilky na Slovensko. Tentokrát sa má jednať o investíciu smerujúcu na východ republiky. To je asi tak jediným reálnym pozitívom tohto druhu „biznisu“.
Ďalšiu automobilku na Slovensku z dlhodobého hľadiska za výrazný prínos nepovažujem. Skôr takéto rozhodnutie vnímam za zvýšenie rizika a položenie ďalších mín, o ktorých nevieme, kedy vybuchnú. A žiaľ otázka nestojí či, ale kedy k tomu dôjde.
Mimoriadne vysokými stimulmi z verejných finančných zdrojov v prípade takto vysokých zahraničných investícií nejde o reálne vytváranie nových pracovných miest v súkromnom sektore, ale cez spoločné peniaze si tak vlastne platíme ďalších akoby štátnych zamestnancov.
Celé zle.
Za podstatne dôležitejšie považujem výraznú podporu drobného podnikania a maximálne stimuly pre rodinné firmy. Práve tieto sú cestou na dlhodobú prosperitu „za pár peňazí“ nielen samotných drobných podnikateľov, ale na základe toho aj obcí, miest jednotlivých regiónov Slovenska.
Nie teda 5 veľkých ale desiatky tisíc maličkých je z dlhodobého hľadiska cesta pre tak malú krajinu akou Slovensko nepochybne je. Zvyknem používať porovnanie aj pre tento moment najvýstižnejšie: Slovensko má toľko obyvateľov, ako metro v Londýne denne prepraví pasažierov. Na Slovensku máme obce, v ktorých všetci obyvatelia sa s prehľadom vojdú do 1/3 jednej súpravy metra v dopravnej špičke ktoréhokoľvek veľkomesta. Nevidím preto schodnú cestu kopírovať USA, ale skôr sa zamerať na rozmanitosť krajiny čo do prírodných krás a z tohto ťažiť do budúcnosti.
Slovensko potrebuje hlavne rozvoj turistického ruchu a služieb s ním súvisiacich – nie ďalšie výrobné resp. montážne haly stavané spravidla na najúrodnejšej pôde v krajine !
Pre dlhodobý rozvoj krajina potrebuje segmenty s vysokou pridanou hodnotou a benefitmi pre našich občanov a nie prioritne zahraničných investorov i keď aj oni sú dôležití, no nemôžu byť jedinou, resp. najrozšírenejšou možnosťou zamestnania a existencie väčšiny ľudí.
Chápem, že nateraz je pre väčšinu čitateľov toto ťažšie akceptovateľné. Pri prvom vážnom zakolísaní globálnej ekonomiky chyby, ktorých sa politici idúci za okamžite viditeľnými výsledkami dopúšťajú veľmi rýchlo pocítime a až následne pochopíme riziká stavať ekonomiku štátu na niekoľkých zahraničných investoroch namiesto prosperujúcich desiatkach tisíc vlastných občanov.
Za vážny problém považujem fakt, že stále nie sme schopní poučiť sa z chýb iných.
Článok aj s diskusiou nájdete v archíve tu: https://archiv.seredonline.sk/clanky/dalsia-automobilka-alebo-stimuly-pre-drobne-podnikanie-a-rodinne-firmy/index.html
– – –
Vyzerá to tak, že ako obyčajne, už je neskoro. Automobilky majú problémy a už to je len o tom, aké veľké budú, ktoré závody obmedzia výrobu, budú uzatvorené, presťahované a čo to prinesie, resp. zoberie našej naozaj extrémne malej a tým zraniteľnej ekonomike.
Nevyužitie potenciálu fondov EÚ na vybudovanie infraštruktúry, rozkrádanie a tunelovanie fondov, vysoká miera korupcie a klientelizmu nás v konečnom dôsledku môžu uvrhnúť do krízy, o ktorej dnes ešte netušíme. A to nemusí ísť len o krízu morálnu a hodnotovú, v ktorej sme už teraz.
Je na škodu veci, že sme si nebrali príklad napr. z Poľska alebo dokonca Rumunska a že sme nielen nezabránili tunelovaniu verejných finančných zdrojov, ale umožnili sme tunelárov a skorumpovaných politikov dokonca oslobodiť spod obžalôb, alebo znížiť tresty dokonca na mieru, ktorú už nie je ochotný akceptovať ani daňový poplatník krajín, ktoré nám financie v podobe eurofondov desaťročia na Slovensko posielajú.
Jednoducho sme zaspali dobu a v čase, kedy mali byť „za vodou“ desiatky tisíc úspešných firiem a malých firmičiek tvoriacich základ ekonomiky v biznisoch s vysokou pridanou hodnotou, máme spackanou „konsolidáciou“ na prahu prežitia trpiacich podnikateľov a odchádzajúce firmy na strane jednej a nakradnutý majetok špinavými mafiánskymi ťahmi si chrániacich „tiež podnikateľov“ na strane druhej. A to vďaka štátu a jeho vedeniu, ktoré toto schvaľuje a podporuje.
Na Slovensku máme vďaka zlým rozhodnutiam vlád z minulosti aktuálne namiešaný koktail toľkých anomálií a problémov, ktoré skôr či neskôr Slovensko dovedú do krachu, minimálne vážnych ekonomických problémov. Súčasné nekompetentné vedenie štátu stav akutát zhoršuje a to, čo neskrachuje, minimálne odíde do podnikateľského prostredia, v ktorom podnikanie nie je utrpením.
Je potrebné uvedomiť si to, čo sme písali pred desaťročím a dávnejšie – ekonomiku štátu dlhodobo nie je možné a dobré snažiť sa držať firmami zamestnávajúcimi stále viac cudzincov a podnikajúcimi na Slovensku len do momentu, kedy im to je výhodné.
Štát ako je Slovensko by mal mať na to, po viac ako troch desaťročiach a prijatých miliardách z EÚ postaviť ekonomiku len na nadnárodných firmách odkázaných na lacnú pracovnú silu dnes už z krajín, ktoré priemerný Slovák nedokáže nájsť na glóbuse.
Svet sa významne mení. Tak významne, ako si to nepamätá takmer nik z nás. Je len na nás, kde a v akej pozícii sa v „novom svete“ budeme nachádzať.
