Dlhodobo zastávam názor, že písať o niečom čo človek nezažil, alebo aspoň neokúsil osobne, je viac než problematické. Môžu nastúpiť nepresnosti a ťažko sa popisuje niečou, čoho atmosféru autor nepozná, nezažil, či dokonca ani netuší, kde sa miesto o ktorom píše nachádza.
Okrem faktov zverejnených zo samotnej havárie v roku 1986, dnes máme v Múzeu totality už dostatok materiálov a odbornej literatúry, ktorá záujemcovi poskytne množstvo informácií doslovne „z prvej ruky“.
Do tzv. “ Zakázanej zóny“ som sa po prvý raz dostal ešte v roku 2009, kedy bolo problematické získať povolenie na individuálnu návštevu. Vystupovali sme v pozícii bádateľov a vlastne akože odborníkov na danú problematiku a z ďaleka sme nemali možnosť vidieť toľko, ako v roku 2016, kedy som expedíciu pod hlavičkou portálu naEXpediciu.sk organizoval ja osobne. Ale o nej neskôr.
Teraz môj pohľad na Černobyľskú uzatvorenú a kontrolovanú zónu z fotografií a videozáznamu vyhotoveného vlastne náhodou…
