A my Slováci presne vieme, čo to pre Slovensko znamenalo po stránke bezpečnosti, rozvoja krajiny, zázračného bohatnutia mocných, bezcharakterných politikov, oligarchov a tajnej služby.
Pamätáme sa, kam štýl „deväťdesiatok“ Slovensko dostal a mnohí z nás si vedia dokonca predstaviť, kde by sme ako štát boli, keby nezvíťazil rozum, demokracia, právo a spravodlivosť.
Zároveň si spomíname na skutočne pevnú a na najhlbšie kontroly pripravenú colnicu z Českej republiky, ktorá bola pripravená na novú Železnú oponu z vtedajšieho vývoja logicky predpokladanú medzi Českou a Slovenskou republikou.
Rozumej, medzi civilizovaným „Západom“ a „Východom“, ku ktorému sme prirodzene boli smerovaní.
Pád „Mečiarizmu“ a nástup proeurópskej vlády, ťažké ekonomické reformy, náš následný vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie nás vrátil na cestu demokracie, slobody, prosperity a k hodnotám Západu, ktoré sme dlhodobo chceli uznávať.
Až populizmus, kradnutie a tunelovanie verejných finančných zdrojov, praktické legalizovanie korupcie a znižovanie trestov za ňu, ale aj inú vážnu trestnú činnosť, našu krajinu opätovne vykoľajilo a ženie späť k totalite a stále ďalej od cesty, ktorá jediná nám môže zabezpečiť štandard, na ktorý sme si tak veľmi zvykli.
Dnes sme žiaľ rovnako na rozcestí. Opätovne sa rozhoduje, na ktorej strany Železnej opony budeme.
Uvedomíme si tento fakt dostatočne zavčasu?
– – –
Udalosti vo svete a aktuálne už neprehliadnuteľný vývoj nám jasne hovorí, že právo, spravodlivosť a poriadok neprestali „byť“ doma nielen na Slovensku, ale aj prakticky v celom svete.
Predstavitelia mocností začali presadzovať svoje záujmy okato, bez akýchkoľvek bŕzd, bezcharakterne a dnes už bez zahmielavania, jednoducho takpovediac „na hulváta“. Yačali sa správať presne, ako sme to zažili u nás – silnejší a arogantnejší môže všetko.
Najskôr to bolo bezprecedentné anektovanie ukrajinského Krymu Ruskou federáciou. Aj keď išlo o jasné porušenie medzinárocného práva, svetové organizácie mlčali rovnako, ako v deväťdesiatich rokoch mlčali orgány štátu zodpovedné za vymáhanie práva, zákonov, poriadku a spravodlivosti.
Čím viac a dlhšie mlčal štát, tým sa tzv. hrubokrká mafia viac rozťahovala po krajine, vypaľovala a likvidovala podnikateľov a tunelovala verejné finančné zdroje cez korupčne získané zákazky.
Nech sa na to pozerá každý ako chce, no až vlády Mikuláša Dzurindu v systéme upratali a postupne zaviedli pravidlá obmedzujúce bezbrehé vykrádanie štátnej kasy a svojvôľu tajnej služby. Aspoň teda jej časti, ktorá sa mala podieľať dokonca aj na únose syna prezidenta Michala Kováča.
Vo svete to následne bolo porušenie medzinárodného práva na Donbase – svet znovu prakticky mlčal.
Čuduje sa niekto snáď 24. februáru 2022 a plnoformátovej invázii armády Ruskej federácie na Ukrajinu, besneniu ruských vojakov v Buči, Hostomeli, Borodjanke, Izjume, Mariupole, Berdansku, Odesse, Sumi, Konstantinivke, Chersone, Záporoží, Dnipre, Mykolajive, Záporoží, Krivom ryhu, a následne v Kyjeve a ďalších mestách suverénneho štátu Ukrajina?
Svet voči agresorom a vagabundom nezakročil obdobne, ako štát nezakročil proti mafii na Slovensku.
Byť tzv. „alfa samcom“ imponuje mnohým zvrhlým osobnostiam – spravidla čim jednoduchší, tým výraznejší, arogantnejší a ctižiadúcejší.
Dlho som si v hlave nevedel úplne presne upratať, kde sa nachádza súčasný prezident USA, čoho je schopný a kam je ochotný až zájsť pri napĺňaní svojich do značnej miery zvrhlých túžob a predstáv.
Až do momentu, kedy sa bez štipky hanby fotí s Nobelovou cenou za mier po boku jej oprávnenej držiteľky, aktivistky z Venezuely.
Z môjho pohľadu jedna z najponižujúcejších fotografií prezidenta USA vôbec, ktorá sa skutočne zapíše do histórie.
Keby práve táto fotografia nebola tak tragická, nepochybne by sme ju označili za komickú. Obdobne, ako fotografiu daňového podvodníka Varehu, či starostu Dolnej Stredy Šúryho v komickom oblečku falošného „Maltézkeho rytiera“.
Vlastne až po jej vzhliadnutí som si skutočne „upratal“ názor, kto je a čoho je schopný Trump. Povedané jednoducho – tým, kým byť chce a všetkého, čo vyhovuje k dosiahnutiu jeho záujmov.
Porušenie medzinárodného práva vo Venezuele, v Iráne, a verejné vyjadrenia adresované spojencom, neveštia nič dobré. A keď si následne uvedomíme, že z početných materiálov Jeffrey E. Epsteina ešte zďaleka neboli zverejnené všetky informácie schopné veľa, skutočne veľa významných ľudí priviesť do situácie, ktorú niektorí už riešili hodne radikálne a zamýšľajúc sa, aké kompro materiály môže mať KGB a GRU z čias Trumpovej mladosti súvisiacich s jeho návštevami ZSSR tuším, že „prekvapeniam“ nie je koniec.
Vidím to tak, že nás nečaká zrovna svetlá budúcnosť…
