Keď pred rokom pápež František otváral vo svätopeterskej bazilike Svätú bránu a tým otvoril Jubilejný rok 2025, povedal tieto slová: Brat, sestra, túto noc sa pre teba otvára brána Ježišovho srdca. Rozhodni sa nasledovať posolstvo lásky Ježiša Krista. Nie iba raz do roka, alebo občas, ale každý deň. Potom budeš svedkom toho, že zavládne Boží pokoj najskôr v tvojom srdci a potom aj v prostredí v ktorom žiješ.
Pápež František medzitým zomrel, ale jeho myšlienky zostali živé. Často nám pripomínal, aby sme nezabúdali používať tri zázračné slová: ďakujem, prosím, prepáč. Tieto slová nám otvárajú cestu do sŕdc našich bratov a sestier.
Sviatky narodenia Ježiša Krista, ktoré slávime na Vianoce, majú nás viesť k vzájomnej láske. Máme si uvedomovať, že nemáme žiť ani sami pre seba, ani na úkor druhých, ale pre druhých a s druhými. Všetci sa navzájom potrebujeme. Týka sa to života v našich rodinách, na pracoviskách i v našom meste.
Často krát nariekame, že súčasný svet je chudobný na osobnosti. Vzory čnostných ľudí, ktorých by sme mohli nasledovať. Preto mi dovoľte uviesť životný príbeh belgického kráľa Balduina, ktorý žil v rokoch 1930 až 1993. Napriek tomu, že bol kráľom, zdieľal mnohé bolesti, ako bežní ľudia. Ako 5-ročnému mu zomrela matka, počas II. svetovej vojny, keď Nemci obsadili Belgicko, musel odísť s otcom do exilu, po vojne pod tlakom verejnosti jeho otec abdikoval a Balduin sa ako 21-ročný stal kráľom, možno povedať nepripravený na panovanie. Oženil sa s princeznou Fabiolou, túžili po deťoch, ale zostali bezdetní. Postupne dozreli k záveru, že ich srdcia majú byť otvorenejšie pre všetky ostatné deti. Utrpenie ich neuzatvorilo do seba, ale naopak otvorilo ich pre druhých. Pri jednej príležitosti na svojom zámku zorganizoval s manželkou audienciu pre 700 detí. Odohrala sa tu jedna príhoda, ktorú si kráľ Balduin zapísal do denníka: „V jednom kúte som si všimol skupinu mongoloidných detí. Podišiel som k nim s táckou plnou cukríkov a ponúkol jedno dievčatko, ktoré sotva hýbalo rukami. Len s námahou sa mu podarilo načiahnuť a zobrať si jeden cukrík. Na veľké prekvapenie, dievčatko podalo cukrík inému, rovnako postihnutému dieťaťu, potom zopakovalo toto gesto niekoľko krát za sebou. Dokonca obdarovalo okolo stojace zdravé deti, ktoré naň pozerali s ohromenými tvárami.“
Nech sa táto udalosť zapísaná v denníku kráľa Balduina stane aj pre nás posolstvom Vianoc. Ako hovorí pápež František: Vráťme sa k jasličkám, pozrime sa na jasličky, uzrieme Božiu nehu, ktorá sa prejavuje v tvári Jezuliatka… Božia láska prišla bývať medzi nás. Rozdávajme túto lásku aj mi svojim bratom a sestrám.
Všetkým Sereďanom vyprosujem radostný, pokojný a láskou naplnený čas vianočných sviatkov.
Kvôli tomuto dekanovi chodí väčšina ľudí na faru do Paty!
Anonym 24. decembra 2025, 12:05
Dôvod?
Lebo nechce pokrstiť deti rodičov, ktorí nie sú zosobášení. Zaujímavé, že inde s tým problém nemajú.A neviem mu zabudnúť, ako chcel v Seredi zakázať Krampusov.
Už daj pokoj s tými krampusy.