Nie všetci ľudia vo vysokej politike tunelujú verejné peniaze, zneužívajú funkciu pre seba, v prospech blízkych a spriaznených firiem, či po celý život žijú z peňazí, ktoré ľudia svojou prácou vyprodukujú.
Alojz Hlina je príkladom toho, že aj politik môže po sebe zachovať niečo, čo bude slúžiť ľuďom.
Alojz Hlina
Treba si robiť radosti v tomto zložitom svete. Staviam knihe chrám.Chcem, aby to bol pekný chrám.
Ľudia nás sem-tam pochvália, že stavby, ktoré robíme na Železnej studničke, sú pekné. Som rád, ak sa páčia. S každým jedným detailom som sa potrápil, aby som ho vymyslel, a ešte viac sa potrápili stavbári, aby ho zrealizovali. Zvyknem ľuďom, ktorí takto reagujú, povedať, že to, čo je zvonka, je nič z pohľadu náročnosti oproti tomu, čo je vnútri. Nedá sa to všetko odfotiť, ale skúsim sem-tam nejakú fotku pridať. Teraz sa tu nadchýnam nad obrovskými jumbo sklami, ktoré sme práve osadili v Labuťom pavilóne, ktorý bude aj chrámom knihy. Mal som ich vysnívané.Sú obrovské.
Problém bol ich vyrobiť, problém bol ich doviezť, problém bol ich osadiť. Ako sa hovorí: samý problém, ale výsledok stojí za to.
Treba mať trochu predstavivosti, ale ja to už vidím. Pri tom veľkom skle bude veľké čierne klavírne krídlo.To najväčšie, aké sa vyrába.
A bude na ňom niekto hrať niečo pekné.
Tých skladieb, ktoré tam budem chcieť počuť, je niekoľko. Podľa mňa v tom prostredí budú „chutiť“ ešte o niečo viac.Takže takúto nedeľnú, nepolitickú vsuvku som si dovolil. Urobil som si radosť tým, že sklo je osadené a vyzerá to naozaj čarovne.
Dokončíme, dáme klavír a bude radosť počúvať 
.Teším sa.
Zdroj: FB
