Nebolo to úplne povinné, no veľa možností zoznámenia sa s deťmi z iných krajín za socializmu nebolo. Preto sme mnohí využili možnosť písania si práve s deťmi z iných socialistických krajín. Teda hlavne Sovietskeho zväzu.
Listy obsahovali výstrižky z časopisov, fotografie obľúbených spevákov či hercov a niekedy aj nejakú tú drobnosť. Cez poštu toho veľa neprešlo – listy z krajín mimo socialistický blok boli kontrolované všetky a mimoriadne dôkladne.
Sem tam sa aj dnes nájdu ľudia, ktorí práve takúto korešpondenciu nájdu a aj ju ukážu ako spomienku na dobu minulú.
Vtedy aspoň deti vedeli písať a formulovať vety. Čítať, písať a počítať sa naučili v 1. ročníku. Už čoskoro to možno bude stačiť, ak sa to naučia na 1. stupni. Naše školstvo sa zlepšuje podľa západných metód. Dnes mnoho detí nerozumie pisanému textu a ručne napísať sloh či dopis bez googlu je doslova drina. Od 1989 išla kvalita slovenského školstva razantne dolu. Aj to je výdobytok demokracie a práv.