Bol disidentom, ktorého režim na dlhé roky zatvoril do GULAGu. Bol uznávaným spisovateľom, ktorý odhalil zverstvá stalinskej totality a za dielo Jeden deň Ivana Denisoviča (rus. Один день Ивана Денисовича – Odin deň Ivana Denisoviča) získal Nobelovu cenu za literatúru.
Napriek tomu, možno práve preto je možné na Alexandrovi Solženicynovi – Alexandr Isajevič Solženicyn (rus. Александр Исаевич Солженицын) ukázať myslenie sovietskeho/ruského človeka.
Výborné video o jeho živote si môžete pozrieť tu:
Foto zdroj: Wikipedia.org Autor: I, Evstafiev, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=3428690
A čo? Ukrajinskí domorodci môžu zabíjať rusky hovoriacich ľudí?
Vďaka za video. Dlhodobo sa neviem rozhodnúť, či rusi sú obete, alebo spolupáchatelia. Toto mi v tom rozhodne nepomohlo.
Akí spolupáchatelia? O čom to tu píšete? Vy ste doteraz nepochopili tu najväčšiu ruskú vinu? Strach. To, prečo Putin riskol túto vojnu, prezrádza skutočný strach – ak aj nie Ruska ako takého, nepochybne je to strach vedenia jeho režimu. Strach z čoho? Vedenie ruského režimu má strach z politickej slobody, ekonomickej slobody, férovej politickej súťaže, plurality, práva a prosperity. Samotná existencia štátov zo slobodným politickým zriadením, ich invenciou a ekonomickým potenciálom, ktoré sloboda umožňuje, aj s ich životnou úrovňou sú a vždy budú zdrojom obáva pre ten typ režimu, aký vládne súčasnému Rusku.
Vina je jednoznačne a nepochybne na strane Ruska, ktoré sa Ukrajine snaží zabrániť, aby sa stala súčasťou slobodného, prosperujúceho sveta a otvorenej spoločnosti. Rusko si preto neželá vo svojom blízkom okolí krajiny, ktoré budú precedensom a mohli by vrhať zlé svetlo na ruský skorumpovaný režim. pretože ešte nakoniec by mohlo niekomu v Rusku napadnúť začať sa pýtať, ako je možné, že my tak strašne zaostávame. Strach ruského režimu z hnevu vlastných občanov je vlastne ten istý strach, ktorý figuroval aj pri začatí vojny v 2014 – strach z „farebných revolúcií“, z toho, že vôľa po zmene systému zasiahne aj ruskú verejnosť, z toho, že Ukrajina, ak by sa stala plnohodnotnou súčasťou európskych štruktúr, bude už svojou existenciou usvedčovať ruský režim z jeho nedostatočnosti, despotizmu a korupcie. Ale na hlbšej úrovni sa skrýva problém Ruska, ktorý by som nazval duchovnou chorobou. Rusko je navonok agresívne, pretože je celé preniknuté duchovnými nešvármi a chorobami. Rusi sa považujú za svätý národ so zvláštnym duchovným, mesiášskym poslaním. Rusi si živia mýty o svojej domnelej duchovnej prevahe. V Rusku sa miesi nebotyčná arogancia s úplnou hlúposťou. Obe tieto nekvality sú predzvesťou duchovného zla. Rusi sa vždy vyznačovali veľkou duchovnou aroganciou. Veď kto iný by si ako predstaviteľa svojho náboženstva nasadil priamo do duchovného centra bývalého spolupracovníka KGB? Cirkev a spoločnosť, ktorá na vysoké pozície preferuje nemravných, nemorálnych a skazených ľudí, nemôže byť normálna. A skôr či neskôr sa stane nebezpečnou aj pre svoje okolie.
tomáš 23. novembra 2025, 14:56
Ďakujem za tento príspevok, má hlavu aj pätu a je to naozaj niečo na zamyslenie
tomáš 23. novembra 2025, 14:56
Spolupáchatelia kremeľského imperializmu.
Inak výborný text.
Tomáš, ty si v tom príspevku pospomínal všeličo, nazvime to na okydanie Ruska , ak si taký znalý musíš vedieť že tam išlo aj o iné záležitosti. Nie som žiadny rusofil a odsudzujem čo sa tam deje.
Bezzaujatosti 23. novembra 2025, 17:12
O aké iné zaležitosti tam išlo? Predpokladám, že to smeruje k tomu roku 2014.