V sobotu 8. novembra 2025 sa v trnavskom 10 Bare uskutočnil už XV. ročník žánrového hudobného festivalu Blues Moods. Zorganizovala ho opäť Trnavská hudobná spoločnosť, o. z. a pripravila naozaj atraktívny program.
Ten deň bol daždivý a ja som sa cítila unavená. Tušila som však, že na festivale ma čaká hudobný reštart. Po poslucháčskych zážitkoch túžilo evidentne mnoho ľudí – 10 Bar bol čoskoro na prasknutie plný.
Festivalový večer otvorili svojimi príhovormi Peter Stojka, hlavný organizátor Blues Moods, a Andrej Halada, predseda Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. Andrej Halada pripomenul, že toto občianske združenie organizuje aj festivaly Dobrofest a Winter Jazz Fest. Poďakoval všetkým zainteresovaným do prípravy Blues Moods 2025 a osobitne vyzdvihol Fond na podporu umenia, Trnavský samosprávny kraj a mesto Trnava, ktorí podporili festival z verejných zdrojov. Peter Stojka oboznámil všetkých prítomných s programom festivalu a zdôraznil, že členovia Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. uskutočňujú sny nielen pre seba, ale aj pre iných fanúšikov dobrej hudby.
Blues Moods 2025 sa, paradoxne, začal derniérou – rozlúčkou s trnavskou kapelou The Blues Mother-In-Law (Bluesová svokra), ktorá by tento rok oslávila 31 rokov svojej existencie. Jej zostavu na festivale tvorili dvaja pôvodní členovia (Vlado Machala – gitara, spev a Peter Stojka – ústne harmoniky) doplnení ďalšou trojicou skvelých hudobníkov (Juraj Gregorík – basová gitara, Denis Čapkovič – bicie a Rasťo Rigo – gitara, spev). Bola to derniéra, ako sa na bluesrockovú kapelu patrí: energická a od srdca. Slávne prevzaté skladby vo vlastných aranžmánoch, navyše s krásnymi sólami, obecenstvo prijímalo s nadšením. Napríklad ako pocta rokenrolovému klaviristovi, spevákovi a skladateľovi Little Richardovi zaznela jeho pieseň Lucille v inštrumentálnej verzii, v ktorej sa svižne blysol aj Peter Stojka so svojou harmonikou a všetkým oživil v pamäti, že rokenrol vyrástol z blues. V piesni Mary Had A Little Lamb hral Rasťo Rigo na gitare aj technikou slide a v nasledujúcej piesni Old Love sa predstavil ako spevák so silným zastretým hlasom. Venoval ju všetkým starým láskam. Poslednou piesňou bola energická bluesovka: Cold Day In Hell. Stačilo mi počuť rázny spev a hru Vlada Machalu a mala som poriadne nostalgické spomienky na The Blues Mother-In-Law. Som si istá, že som nebola jediná.
Clivé myšlienky mi však dlho nevydržali, a to vďaka ďalšej vystupujúcej kapele: anglickým The Blues Boy Kings. S jadrom skupiny, ktoré tvorí manželský pár Jason North (gitara, spev) a Samantha North (basová gitara, spev), vystúpil špeciálny hosť – bubeník Jeff Rich (bývalý člen kapely Status Quo). Bolo to poriadne power trio s poriadne hlasným zvukom. Ten som si vychutnala, pretože som sedela rovno vpredu pred reproduktorom. Všetci členovia kapely prekypovali energiou a evidentne si koncert užívali, no najväčšiu pozornosť asi pútala usmievavá basgitaristka a speváčka Samantha v priliehavom čiernom oblečení. Pri pohľade na ňu som si zaspomínala na koncert Suzi Quatro v seredskom amfiteátri v auguste 2018. Jason, ktorého oblečenie dopĺňalo aj originálne tričko Blues Moods, spieval a slajdoval na gitare ako starý bluesman z delty Mississippi. Manželia Northovci čulo komunikovali s obecenstvom a ukázalo sa, že ovládajú aj niekoľko českých slov. Na živelnú, explozívnu show poslucháči reagovali búrlivým potleskom a krikom. Okrem prevzatých skladieb (Shake Your Moneymaker, All Your Love, Hideaway a i.) zneli aj vlastné, ako napríklad Don´t Turn Your Back On The Blues, Can´t Get Any Worse (počas ktorej povzbudzovala Samantha obecenstvo, aby tlieskalo do rytmu a spievalo) či So Alone. Neúnavný bubeník Jeff Rich si s chuťou zabubnoval aj v piesni Whatever You Want, pôvodne z repertoáru kapely Status Quo. Koncert zakončila skvele vygradovaná pieseň Sultans Of Swing. Počas jemnej pasáže sa ozýval silný potlesk poslucháčov do rytmu. Napokon nastal ohromný aplauz.
Headlinerom večera bola americká kapela The Steepwater Band. Čerpá z klasického rocku, blues a roots music. V repertoári má hlavne vlastné piesne. Tvoria ju: Jeff Massey – spev, gitary, Joe Winters – bicie, perkusie, Eric Saylors – gitary, lap steel, sprievodný spev, Joe Bishop – basová gitara, sprievodný spev. Čo sa týka hlasitosti zvuku, na Angličanov nemali, ale ich hudba bola tiež vynikajúca, rezko rocková a pekne melodická. Do Trnavy zavítali deň po koncerte v Skalici, kde vystúpili s obrovským úspechom. Aj trnavské obecenstvo si získali svojím hudobným majstrovstvom i vľúdnosťou. Už v prvej piesni Please The Believer Eric Saylors roztlieskal obecenstvo do rytmu. Gitaristi počas celého koncertu sólovali odušu, Jeff Massey čaroval aj technikou slide. Len mi bolo trochu ľúto, že Eric Saylors nezahral na lap steele. Spoľahlivá a presná rytmika nemalou mierou prispievala k celkovému elegantnému hudobnému dojmu. V piesni High And Humble zaznelo parádne sólo na bicích, odmenené veľkým krikom a potleskom. Predposledná pieseň koncertu Come On Down bola zase ozdobená sólom basovej gitary a Eric Saylors podnietil obecenstvo k potlesku do rytmu. Mnohí poslucháči sa hýbali podľa hudby, ako im to stiesnený priestor dovoľoval. Jedna poslucháčka si zatancovala aj pred pódiom. Po mohutnom aplauze nasledoval ešte cover piesne Chucka Berryho Little Queenie a následne si obecenstvo vytlieskalo a vykričalo prídavok: cover piesne Stop Breakin´ Down od Roberta Johnsona. Jeff Massey slajdoval, až gitara rozprávala a spievala. Dialóg dvoch gitár, to bol bluesový vesmír. Pieseň sa skončila divokým vygradovaním.
Peter Stojka program uzavrel slovami, že festival bude určite pokračovať v družných rozhovoroch s účinkujúcimi a s priateľmi. Potom na jeho pozvanie prišiel na pódium Michal Bugala, organizátor Winter Jazz Festu. Priznal sa, že je na Blues Moods prvýkrát a že je ohúrený energiou bluesovej hudby a jej fanúšikov. Súčasne je pyšný na Trnavu a je hrdý, že je Trnavčan a člen Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. Všetkých záujemcov pozval na 11. ročník Winter Jazz Festu, ktorý sa bude konať vo februári 2026.
Slová Petra Stojku sa splnili. Vládla príjemná, priateľská atmosféra, kapely predávali svoje hudobné nosiče a merch a mnohí fanúšikovia „lovili“ spoločné fotografie s účinkujúcimi a autogramy. Na festivale bol prítomný aj Andrzej Matysik. Práve on priviedol kapelu The Steepwater Band na Slovensko. Je to výnimočná a mnohostranná osobnosť: hudobný nadšenec a znalec, manažér agentúry Delta, organizátor koncertov, festivalov a turné, publicista, fotograf, vydavateľ a šéfredaktor hudobného štvrťročníka Twój Blues, moderátor rozhlasových relácií a člen porôt bluesových súťaží. Čulo spolupracuje aj so slovenskou bluesovou scénou a ja osobne som sa s ním po prvýkrát stretla už dávnejšie v Skalici.
Večer sa pre mňa skončil najlepšie, ako sa skončiť mohol: kamarátka ma odviezla domov autom, a tak bol môj návrat rýchly a bezpečný. Patrí jej moja veľká vďaka, rovnako ako organizátorom festivalu Blues Moods. Jeho XV. „narodeniny“ sa fantasticky vydarili a my, bluesoví fanúšikovia, sa už tešíme na budúci ročník, na ktorý nás Peter Stojka a Andrej Halada srdečne pozvali.
Ružena Šípková
Foto: autorka
