Začínajú dlhé zimné dni a ďalšie akcie v Múzeu totality pokračujú. Súdiac podľa prijatých e-mailov, ľudí zaujímajú odpovede na otázky, ktoré bez problémov opätovne poskytneme.
– – –
„Nové veci do múzea sledujem každý deň a teším sa na ne. Ako keby som sa vždy preniesla do minulosti. Nevadia Vám tie hlúpe poznámky a prečo to dovolíte aj pod múzeom? Je Vaše a tak by ľudia mali držať jazyk za zubami a byť radi že to robíte“ – Janka JeNa zo Serede
Som úprimne rád, že Vás zaujíma Múzeum totality a to, čo do expozícií získavame. Niekedy primitívne príspevky v diskusii mi prirodzene vadia, no považujem ich ako nakoniec celú diskusiu za obraz spoločnosti v ktorej žijeme. Skôr nechápem ľudí, ktorým stojí za to zabíjať čas tupým príspevkom – asi nemajú čo na práci. Ja mám spravidla aj o tretej ráno a tak fakt nemám záujem reagovať na čisté nezmysly.
Áno, múzeum je na 100% súkromné a tak je skutočne zvláštne, ako artefakty v ňom niekoho dokážu nabudiť k tupej reakcii. Nečakám a ani nevyžadujem pochopenie ani hodnotenie od každého, stačí mi od odborníkov, filmárov a TV štábov, ktorí vedia, čo múzeum ponúka.
„Píšete, že múzeum máte v dvoch budovách a máte v ňom tisíce vystavených vecí. Akú to má má hodnotu? Nie je vám ľúto peniaze dávať do takejto zbierky?“ – meno netreba
Je potrebné položiť si otázku, prečo múzeum a nie napr. prenájom priestorov, ktorý by na mesačnej báze prinášal peniaze.
Cieľom je plne funkčné a hodnotné Múzeum totality s knižnicou a artefaktami, ktoré nielen dnes, ale aj v budúcnosti najmä študentom, ale aj bežným ľuďom prinesie pravdivé informácie o živote v socializme a totalitnej dobe v bývalom komunistami riadenom Československu.
Nejedná sa teda o klasickú zbierku predmetov čo do ich hodnoty. Tá principiálne nie je dôležitá, resp. ju nijako neriešim. Aj tak by to nebolo úplne objektívne a každá vec má pre každého z nás rôznu hodnotu. Na niektoré artefakty som už mal napísať sumu, ktorú požadujem – odmietol som. A je množstvo vecí, ktoré nám boli darované a teda nestáli nás nič.
Z môjho pohľadu hodnotu má súbor desiatok tisíc predmetov, teda Múzeum totality ako také. A v prvom rade ide o hodnotu „morálnu“, peniaze sú pominuteľné. Jednotlivé predmety samostatne majú hodnotu takú, aký kupec by sa našiel. Niektoré dokonca úplne žiadnu. No v už spomenutom súbore a kontexte sledujúcom stanovený cieľ máte pravdu, ide o hodne, no napriek tomu mi to ľúto nie je. Nie som zberateľom, ale zakladateľom Múzea totality a múzeum je niečo, čo po mne zostane. Povedané inak, systematicky budujeme inštitúciu, ktorej cena je určiteľná ťažko.
„Kedy máte otvorené? Môžeme prísť?“ – zvedavá rodina
Obidve budovy sú na súkromnom pozemku, čo je limitujúcim faktorom obdobne, ako exteriéry a dvor v postupnej a tak dlhodobej rekonštrukcii. Chce to ešte veľa peňazí, aby sme si mohli povedať, že takto sme to chceli a tak to je dobre.
Preto prioritne online múzeum. Ale návšteva možná je, len sa treba dohodnúť vopred.
Odporúčam návštevu na niektorej z diskusií, ktoré pre verejnosť poriadame. Po diskusii v skupinách po štyroch ľuďoch je možné ísť aj do múzea. Považujem za potrebné uviesť, že prezretie množstva vystavených predmetov si vyžaduje čas.
„Koľko je teraz vystavených predmetov?“
Tak na túto otázku presnú odpoveď nepoznáme a stav sa priebežne mení. V 20 vitrínach v hlavnej budove Múzea totality sú tisíce predmetov, no nie všetky sú na prvý pohľad viditeľné.
V Knižnici Múzea totality je cez 4000 kníh, brožúr, novín a časopisov.
Viac ako 40 rádií, tranzistorov, gramofónov, magnetofónov a televízorov. Vinylové platne, MG pásky v kotúčoch, MG kazety a pod.
Skutočne stovky, resp. tisíce iných drobných, ale aj väčších artefaktov, dokumentov, plagátov, vlajok, zástav, odznakov…
„Každý je spokojný? Totalitu niektorí ľudia neuznávajú a píšu ako bolo za totality dobre“. Páči sa aj im?“
Nikdy a s ničím nemôže byť spokojný úplne každý. A to ani nie je našim cieľom. V múzeu nie sme štátom platenými zamestnancami, všetko robíme vo svojom, za svoje a tak naše kritériá sú úplne iné, ako robenie niečoho denne a pre finančný profit.
Pre nás je dôležité kladné hodnotenie odborníkov a partnerov zo strany odborných inštitúcií.
10 artefaktov Slovenským národným múzeom vybraných na celoštátnu výstavu na hrade v Bratislave, spolupráca s ÚPN, historikmi, zahraničnými organizáciami, 5 dokumentov a filmári z USA v Múzeu totality – to sú realizácie, ktoré sú našou vizitkou. Nie anonymný „diskutujúci“ prokremelský troll zabudnutý, alebo cielene a zištne umiestnený v čase, kedy by ani tento článok a samozrejme že ani jeho príspevok vzniknúť nemohol.
Život je krátky a času je málo. Preto ho považujeme za potrebné využiť účelne tam, kde to má zmysel.
Múzeum je de facto rozdelené na dve časti. Jednou je téma totalitných režimov a poukazovanie na ich brutalitu (Železná opona, perzekúcie občanov a väznenie disidentov za socializmu, samizdaty a pod.
Druhou je Život v Československu za socializmu. To sú tie artefakty z bežného života, ako si ho pamätáme my a ostatní dnes už päťdesiatnici.
V kombinácii oboch si aj mladý človek vie predstaviť, o čom socializmus a totality boli.
No a ešte náš unikátny samostatný online projekt pod doménou https://www.socializmus.sk/.
Práve tu nájde zaujemca množstvo informácií o histórii bývalého socialistického Československa a okolitých totalitných režimov. O dôležitých témach a udalostiach, ktoré poznačili Československo a ovplyvnili život občanov v ňom.
Viac informácií sa priebežne záujemca má možnosť dozvedieť z oficiálneho webu Múzea totality tu: https://www.muzeumtotality.online/
Srdečne ďakujeme za záujem a tešíme sa na stretnutie napr. pri dobrom espresse alebo čaji v kaviarenských priestoroch Klubu demokracie a Múzea totality.
