Iveta Tóthová | V rámci Dní židovskej kultúry sa v stredu 24. septembra v priestoroch Mestského múzea v Seredi uskutočnila v spolupráci s Galantským osvetovým strediskom zaujímavá a podnetná prednáška historika PhDr. Radoslava Ragača, PhD. na tému „Tajné krstenie Židov zo Serede v evanjelickom a cirkevnom zbore v Trnave počas 2. svetovej vojny.“ Na prednášku prijali pozvanie zástupcovia Galantského osvetového strediska, riaditeľka Domu kultúry Dana Krivosudská, poslankyne mestského zastupiteľstva Slávka Kramárová, Martina Hilkovičová a všetci, ktorých zaujíma história 2. svetovej vojny.
Podujatie otvorila vedúca mestského múzea Mária Diková, ktorá v úvode priblížila bohaté dejiny židovskej komunity v Seredi. Pripomenula, že podľa písomných prameňov sa Židia v našom meste usadili už v 15. storočí. „Živili sa najmä obchodom a remeslom, neskôr prenájmom panských regálnych práv, ako bol nájom pálenice či predaj alkoholu v krčmách. Uplatňovali si aj právo výseku mäsa a ďalšie práva na drobný predaj,“ uviedla Diková. Od 18. storočia sa židovské obyvateľstvo začalo výraznejšie angažovať aj v podnikaní a obchodovaní, čím prispelo k hospodárskemu rozvoju a stabilite Serede, najmä v poslednej tretine 19. a na začiatku 20. storočia. Významne sa podieľali aj na vzdelávacom, kultúrnom a spoločenskom živote mesta.
Slova sa následne ujal Andrej Popluhár z Galantského osvetového strediska, ktorý zdôraznil hlboké korene a tradície židovskej komunity v regióne. Uviedol, že cieľom podujatia Dni židovskej kultúry je predstaviť verejnosti bohatú židovskú kultúru, jej unikátnosť a jedinečné umelecké črty.
Historik Radoslav Ragač vo svojej prednáške so slovom aj obrazovým sprievodom priniesol nové poznatky o tajnom krstení Židov počas druhej svetovej vojny. Tento odvážny čin vykonávali dvaja farári – Arpád Janoviček a Samuel Holčík, ktorí pôsobili v Trnave. Krstom pomohli približne 200 Židom, z toho desať pochádzalo priamo zo Serede. Najviac krstov sa uskutočnilo od marca do októbra 1942, keď deportácie židovského obyvateľstva vrcholili. Cieľom bolo zmeniť náboženskú príslušnosť pokrstených, čím im poskytli šancu na záchranu pred transportom do vyhladzovacích táborov. „Tieto skutky zostali dlhé roky v zabudnutí a preto sa budeme usilovať o to, aby títo dvaja farári boli ocenení titulom Spravodlivý medzi národmi,“ uviedol Ragač.
Súčasťou podujatia bol aj hudobný program – publikum potešili Magdaléna Pažitná na klavíri a Samuel Mikláš na husliach. Zazneli diela ako Israeli Concertino, Prayer, Shlof mayn zun či ikonická skladba Theme From Schindler’s List. Návštevníci mali možnosť nahliadnuť aj do židovskej gastronómie a ochutnať tradičné košer jedlá, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto kultúry.
Bývalý poslanec Dušan Irsák podujatie zhodnotil ako výnimočný kultúrny zážitok, ktorý si mohol užiť každý návštevník. „Aj bez špeciálnej prípravy či formálneho oblečenia si tu každý mohol naplno vychutnať krásny koncert a obohacujúci program. Myslím si, že kto neprišiel, môže ľutovať,“ uviedol. Dni židovskej kultúry teda opäť pripomenuli, že spoznávanie našej histórie a jej neľahkých kapitol má zmysel. Príbehy odvahy, solidarity a ľudskosti sú aj dnes silným posolstvom pre súčasnosť i budúcnosť.
foto a video: autor
Poučná akcia – a krásna hudba
dojimava je aj genocida v Gaze…..