Michala Gálová, členka Redakčnej rady Seredské novinky | Júnové vydanie Seredských noviniek sa vo svojej pravidelnej rubrike Otázka mesiaca vrátilo k nedávnemu 80. výročiu od ukončenia Druhej svetovej vojny v Európe. Téma fašizmu rezonuje aj dnes. Vieme správne, aká ideológia vlastne fašizmus je? Kedy a kde vznikol? Uvedomujeme si, že sa mu musíme vedieť postaviť v každom čase? K téme sa vyjadril Ing. Ondrej Urban zo Zväzu vojakov SR – klub Sereď, mestská poslankyňa Bc. Miroslava Sabová Dudášová a Patrik Eckert z Kultúrnej komisie pri MsZ v Seredi.
8. mája 2025 si Sereď pripomenula na Námestí slobody pri Pamätníku oslobodenia 80. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe. Tento deň nám má pripomínať ukončenie niekoľkoročného utrpenia vo svete. V kalendári ho značí slovné spojenie Deň víťazstva nad fašizmom. Poďme si teda zodpovedať, aké hodnoty prezentuje fašizmus, na akých základoch vznikol a prečo proti nemu bojovať.
Fascis ako symbol jednoty a moci
Pojem fašizmus pochádza z latinského fascis – zväzok, ktorý predstavuje zväzok prútov so sekerou v strede zviazaný páskou. Tento symbol pochádza z Rímskej ríše a predstavuje silu zvrchovanej úradníckej moci. Tieto zväzky mávali v rukách liktori – telesná stráž rímskych úradníkov. Fašizmus ako ideológia sa vyznačuje tým, že záujmy skupiny sú nad záujmami jednotlivca. Základnými piliermi fašizmu sú hodnoty ako jednota, autorita a povinnosť. Je opakom liberálneho smerovania a demokracie – presadzuje myšlienku silného vodcu, opozíciu utišuje násilím. Autor knihy Fašizmus a historik Jakub Drábik zjednodušene vysvetľuje, že fašisti sú presvedčení, že žijú v upadajúcej a dekadentnej spoločnosti, v období, keď sa hodnoty rozpadávajú a namiesto ľahostajnosti však podľa svojho vlastného presvedčenia bojujú za očistu a nastolení poriadku a novej lepšej spoločnosti.
Fašizmus sa formoval v medzivojnovom Taliansku. Najvýznamnejším predstaviteľom hnutia bol Benito Mussolini. V roku 1919 založil militantné hnutie Fasci di Combattimento, z ktorého neskôr vznikla fašistická strana. Tieto milície sa často dostávali do potýčok a Mussolini týmto spôsobom stupňoval napätie v krajine. Sľuboval, že ak moc zveria jemu, nastolí poriadok. Svoju moc v štáte Mussolini upevnil tzv. „pochodom na Rím“ 22. októbra 1922, keď nastolil diktátorský režim v Taliansku. Začal sa označovať ako duce – vodca. Nástup fašizmu bol jedným z mnohých náznakov, že sa demokratické zriadenia v rôznych štátoch po prvej svetovej vojne neudržia. Ľudí sužovali politické a ekonomické krízy a hrôzy z prvej svetovej vojny. A tak v Španielsku po občianskej vojne medzi fašistami a republikánmi nastupuje vláda Francisca Franka, ktorému v bojoch pomohol ako Mussolini, tak Nemecko na čele s Hitlerom. Táto ideológia sa dostala aj na Slovensko.
Slovenský štát a klérofašizmus
Prvá Československá republika to v novom povojnovom svete nemala jednoduché. Čelila spoločenským rozdielom medzi českými a slovenskými územiami. Na Slovensko chodili pracovať českí vzdelanci – doktori, úradníci a učitelia, keďže slovenské obyvateľstvo nemalo zatiaľ taký prístup k vzdelaniu ako to české. Slovenské územie bolo predovšetkým agrárne. Zároveň si susedné krajiny robili územné nároky, napríklad Maďarsko v krátkom konflikte, ktorý poznáme ako Malú vojnu. Najväčším krokom k rozpadu prvej spoločnej republiky však bola Mníchovská dohoda, označovaná ako dohoda o nás bez nás.
30. septembra 1938 predstavitelia Francúzska, Veľkej Británie, Talianska a Nemecka sa dohodli na odstúpení českého pohraničného územia Sudety nacistickému Nemecku. Krátko na to v Čechách vznikol Protektorát Čechy a Morava a napokon vznikol Slovenský štát v marci roku 1939 na čele s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou a prezidentom sa stáva Jozef Tiso. Pre slovenský štát je typická ideológia klérofašizmu. V skratke povedané, fašistické princípy sa uplatňujú pri vedení štátu pričom sa opierajú o katolícke tradície.
Je fašizmus a nacizmus to isté?
Často sa pojmy fašizmus a nacizmus zamieňajú. Oba smery majú spoločné črty, ako napríklad formovanie moci okolo silného vodcu (duce v Taliansku a v Nemecku fűhrer) a totalitné riadenie štátu, presadzujú silné nacionálne cítenie, majú svoje militantné spolky. Najvýraznejší rozdielom okrem vzniku v rôznych krajinách je hlavne fakt, že nacizmus je ideovo agresívnejší a zameriava sa na vytvorenie lebensraum – životného priestoru pre čistý nemecký národ a zameriava sa na rasovú čistotu a genocídu proti Židom a nežiaducim etnikám a skupinám. Aj fašizmus v Taliansku mal tendencie obnovenia zašlej slávy Rímskej ríše, avšak na prvom mieste bolo zastabilizovanie moci a vytvorenie silného Talianska.
Tieň fašistických myšlienok
V súčasnosti sa často niektoré razantné výroky označujú ako fašistické. Stretávame sa s nadužívaním slova fašizmus alebo fašista. Ak sa človek lepšie zamyslí, tak si uvedomí, že napríklad slovné spojenie liberálny fašizmus sa navzájom vylučuje, keďže fašizmus ako ideológia práve popiera akékoľvek slobody, ktoré liberalizmus naopak podporuje a opiera sa o ne. Na druhej strane by sme si však mali pripomínať význam pojmu fašizmus. Svet momentálne sužujú vojny, ako tá na Ukrajine alebo na Blízkom východe, s čím sa spája aj nelegálna migrácia a problematika začleňovania prisťahovalcov či ich regulácia. A práve na takomto podhubí rástol fašizmus aj predtým. Dnes vidíme na viacerých volebných výsledkoch vo Francúzsku alebo v Nemecku, že narastá obľúbenosť politických strán s krajne pravicovým zmýšľaním podobným práve fašizmu. Aj výroky slovenských politikov dokážu byť na hrane. Otázne je, či tieto reči sú iba populistické, alebo majú reálny politický zámer.
Použité zdroje:
DAMANKOŠ, Marián: Svetové dejiny III. Prehľad dejín 20. storočia, Eurolitera 2005
LACKO, Martin: Slovenská republika 1939-1945, Perfekt 2008
DRÁBIK, Jakub: Čo je to fašizmus, In: https://dennikn.sk/blog/176563/co-je-to-fasizmus/
Fašizmus, In: https://referaty.aktuality.sk/fasizmus/referat-27134
Benito Mussolini a nástup fašizmu, In: https://referaty.aktuality.sk/benito-mussolini-a-nastup-
fasizmu/referat-22398
Ďalej odporúčam na prečítanie:
LACKOVÁ, Elena: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou, Brak 2023
DRÁBIK, Jakub: Fašizmus, Premedia 2019
*****
pplk. v. v. Ing. Ondrej Urban, Zväz vojakov SR – klub Sereď
Tento rok uplynulo už 80 rokov od konca 2. svetovej vojny v Európe a víťazstva nad fašizmom. 22.11. 2004 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých jej obetí. V Seredi sme si koniec tohto najrozsiahlejšieho konfliktu v dejinách ľudstva pripomenuli dôstojným pietnym aktom. Dotkol sa 61 štátov na 5 kontinentoch, ktoré do svojich armád zmobilizovali viac ako 127 miliónov ľudí. Podľa najhorších odhadov pripravil o život až 80 miliónov ľudí. Rozpútali ho Nemecko, Taliansko a Japonsko, ktoré sa usilovali o získanie nových území. Svoje nároky ospravedlňovali rasovou nadradenosťou. Proti nim stálo Francúzsko a Veľká Británia, v roku 1941 sa k nim pridal Sovietsky zväz a Spojené štáty americké. Sovietsky zväz sa podieľal na rozpútaní vojny proti Poľsku, ale nakoniec rozhodujúcim dielom prispel k porážke nacistického Nemecka aj Japonska.
Po boku mocností sa vojny zúčastnili ďalšie štáty, pričom ich občania, ako napríklad Slováci, často bojovali na obidvoch stranách. Masové letecké bombardovanie a použitie raketových striel zmazalo rozdiel medzi zázemím a frontom. Spolu s hromadným vyvražďovaním Židov, Rómov, homosexuálov, telesne postihnutých aj politických odporcov v koncentračných táboroch viedlo k tomu, že počet civilných obetí aj niekoľkonásobne prevýšil počet padlých vojakov. V bývalom Československu sa počet mŕtvych odhadoval na 365 000, pričom až 340 000 z nich tvorili civilné obete. Za začiatok 2. svetovej vojny v Európe sa považuje 1.9.1939, kedy Nemecko a Slovenský štát ako jeho spojenec napadli Poľsko. Na ázijskom bojisku Japonsko 7.7.1937 napadlo Čínu. Niektorí historici však považujú za začiatok vojny vpád Japoncov do Mandžuska 19.9.1931.
Aj názory na dátum jej skončenia sa rôznia. Nemeckí predstavitelia podpísali kapituláciu so západnými Spojencami 7.5. v Remeši. Akt sa opakoval 8.5.1945 v Berlíne a kapitulácia nadobudla platnosť 9.5.1945, ale v Čechách a na Morave niektoré nemecké jednotky bojovali až do 12.5.1945. Japonskí predstavitelia podpísali bezpodmienečnú kapituláciu až 2.9.1945. Kapitulácii predchádzalo použitie dvoch atómových bômb zo strany USA a blesková porážka Japoncov v Mandžusku Červenou armádou.
Bc. Miroslava Sabová Dudášová, poslankyňa MsZ Sereď za volebný obvod č.2, miroslava.dudasova@yahoo.com
Pred 80 rokmi sme si povedali: „nikdy viac“. Dnes musíme priznať, že nešlo o definitívnu porážku fašizmu, ale o jeho pozastavenie. Fašizmus sa opäť vkráda do európskej reality – v polarizácii spoločnosti, v hľadaní nepriateľov medzi občanmi a v potláčaní občianskej spoločnosti.
Je desivé vidieť slovenského premiéra oslavovať výročie konca vojny v Moskve, zatiaľ čoruské sily útočia na nášho ukrajinského suseda – krajinu kľúčovú pri oslobodzovaní Serede. Oslavovať víťazstvo nad fašizmom v Rusku, ktorého jednotky zhadzujú bomby aj počas prímeria, nie je len diplomatické faux pas. Je to zrada hodnôt, za ktoré milióny Európanov položili životy. Zároveň naši vládni predstavitelia označujú časť občanov za „menej hodných“. Organizácie pomáhajúce LGBTI+ osobám či ľuďom so zlým psychickým zdravím čelia systematickým útokom.
História nás učí, že mladí aktívni ľudia boli vždy tŕňom v oku totalitných režimov. Za Tisovho štátu, počas komunistickej totality a žiaľ, aj dnes. Mimovládny sektor, ktorý podporuje občiansku angažovanosť mládeže a kritické myslenie, takisto čelí bezprecedentným útokom. Vláda vysiela jasný signál: „Prestaňte s aktivizmom, alebo vám to ešte sťažíme.“
Pred 80 rokmi sme sľúbili, že už nedopustíme prenasledovanie skupín obyvateľstva. Tento sľub sa však rozplýva pred našimi očami. Spomínam si na slová Evičky Mosnákovej, preživšej holokaust, ktorá nám tesne pred svojou 90-tkou v KC PRIESTOR rozprávala príbeh o odvážnej Seredi. Hovorila o tom, ako sa niekoľko obyvateľov mesta postavilo vlaku odvážajúcemu ľudí do koncentračných táborov. So slzami hovorila, aká je hrdá na malé mesto, ktoré našlo odvahu konať. Fašizmus nebol porazený navždy, iba pozastavený. Je našou zodpovednosťou zabrániť jeho návratu. Verím slovám pani Mosnákovej. S pripnutou dúhovou stužkou ako symbolom rešpektu a láskavosti verím, že sme odvážne mesto – Sereď, ktorá drží spolu a zastane sa tých, na ktorých politici útočia.
Patrik Eckert, člen Kultúrnej komisie pri MsZ v Seredi
Diskusia o totalitných režimoch nie je len otázkou minulosti, ale stále aktuálnou výzvou. Ako mladá generácia musíme chápať, že sloboda, ktorú dnes považujeme za samozrejmú, je výsledkom bolestivých dejinných udalostí, ktoré si treba pripomínať – napr. aj kladením vencov pri pamätníkoch. Fašizmus, ako presne popisuje článok, je ideológia opierajúca sa o autoritu, potláčanie opozície, a nahrádzanie individuálnej slobody záujmom štátu.
To, že aj u nás sa v minulosti objavili viaceré aspekty fašizmu je historická realita, s ktorou sa musíme vyrovnať. Slovné spojenie „klérofašizmus“ nie je nevyhnutne mylné, ako označenie vládnuceho režimu počas 1. Slovenskej republiky, ale je ideologicky zaťažené a v súčasnej dobe nadužívané v publicistickom i politickom kontexte, čo môže vo výsledku ohýbať chápanie jednotlivých udalostí a osobností. Tento režim však možno jednoznačne označiť ako nacionálne autoritársky štát, ktorý bol ideovo a politicky závislý od nacistického Nemecka a niesol viaceré prvky totalitného zriadenia.
Zároveň však považujem za potrebné upozorniť, že tento režim nebol jediným totalitným režimom, ktorý Slovensko zažilo. Po roku 1948 sa moci chopil komunistický režim – a podobne ako fašizmus, aj on staval na potlačení slobody, ideologickej indoktrinácii a politickom prenasledovaní. Dnes čelíme opakovaniu rétoriky z oboch táborov. V prostredí neistoty a polarizácie sa opäť ozývajú hlasy, ktoré relativizujú historické fakty, spochybňujú význam demokracie a ponúkajú jednoduché riešenia cez silu a rozdelenie. Vzdelávanie, kritické myslenie a historická pamäť sú preto kľúčové. Nejde o to, kto mal „väčšiu“ vinu – ide o to, aby sme žiaden typ totality už nikdy nepripustili. Pamätné dni majú význam len vtedy, ak sa z nich dokážeme poučiť a porozumieť im. Až keď si priznáme zlyhania všetkých strán, môžeme hovoriť o skutočnom zmierení.
Naša minulosť nie je čiernobiela – o to viac nás zaväzuje premýšľať nad jej dôsledkami. Vážme si slobodu, pretože dejiny ukazujú, ako rýchlo môže byť ohrozená. Sloboda totiž nie je trvalý stav, ale neustály proces, ktorý si vyžaduje zodpovednosť, odvahu aj pamäť.
Pán Eckert múdro.napísaný čllanok. Klobúk dole. Škoda že ho.nečítajú naši čelný predstavitelia.👍
Treba si prečítať aj knihu…Zamlčaná pravda o Slovensku,vydaná v r.1996..
…ale sme dopadli ,keď nám o vojne spred 80 rokov píšu „takí“ ako poslankyňa „odborníčka“ na všetko Dudášová, ktorá to po sebe určite nečítala a narodila sa po nežnej revolúcii .Ona nám napíše ,že premiér oslavoval víťazstvo nad fašizmom v Rusku a zároveň nato sa rozplýva nad pani ,ktorá spomína ako odvážali ľudí do koncentračných táborov. A kde mal premiér oslavovať pád fašizmu, v Nemecku ?! Myslím ,že aj pani, ktorá prežila holokaust by sa to páčilo, že položil kvety v Moskve na hroby ľudí ,ktorí zachránili tých čo na to teraz môžu spomínať. Vážená pani „poslankyňa“ ,povedzte nám kto odvážal tých ľudí do koncentrákov ? Hádam to boli Rusi, čo ich odvážali ?! Myslím, že to bol ten fašizmus ,čo spomínate.. A veru máte pravdu ,že fašizmus nebol porazený iba pozastavený !!! Ale ten fašizmus nie je Rusko. Treba si naštudovať dejiny a nie písať taľafatky a brať dotácie do pochybných „priestorov“ a tváriť sa ako poslankyňa.. Pekný deň.
Adrika, radsej si mala drzat hubu.
Teraz uz vsetci vedia, ze si ….cenzura.