K potopeniu najväčšej ponorky na svete a pýchy námorníctva Ruskej federácie К-141 Курск – Kursk, došlo krátko po nástupe Vladimíra Putina do úradu prezidenta. A tragédia ho takmer stála popularitu.
Aj v tomto prípade obdobne, ako v prípade havárie Černobylskej atómovej elektrárne V.I.Lenina, Rusi úplne zlyhali. Profesionálne, ale aj ľudsky. Chceli utajiť informácie nehľadiac na množstvo obetí. Ľudia sú pre veliteľov a vedenie v minulosti Sovietskeho zväzu, v súčasnosti Ruskej federácie iba materiálom, číslami.
Rusi odmietli pomoc vyspelého Západu a nechali v ponorke zomrieť všetkých 118 členov posádky.
Rusko sa nezmenilo. Dnes vedeniu krajiny na vojakoch, ale ani civiloch nezáleží rovnako, ako pred štvrť storočím, či takmer štyrmi desaťročiami. Vlastne, obdobne, ako za Stalina.
Preto, lebo Rusko…
Ilustračné Foto: Omsk, ponorka triedy Antej (Oscar-II), tej istej ako K-141 Kursk,
Zdroj: Wikipedia.org
K-141 Kursk (rus. К-141 Курск) bola ruská jadrová ponorka triedy Antej (rus. Антей – Projekt 949A, v kóde NATO – Oscar-II), pomenovaná po ruskom meste Kursk, pri ktorom sa v roku 1943 odohrala jedna z najväčších tankových bitiek histórie – bitka v Kurskom oblúku.
Plavidlo bolo súčasťou Severnej flotily ruského vojnového námorníctva a operovalo hlavne v oblastiach Severného ľadového oceánu. Bolo projektované na boj s ponorkami, lietadlovými loďami a vystreľovanie ďalekonosných rakiet spod hladiny.
Kursk sa potopil 12. augusta 2000 v medzinárodných vodách Barentsovho mora. Katastrofu neprežil nikto zo 118 členov posádky.
Zdroj: Wikipedia.org
Ani Krížnik Moskva dodnes nepotvrdili, zbedačený národ vedený hovnami už stáročie…
Rusi si nikdy nevážili ľudský život, všetkých vždy obetujú pre úspech jednotlivca.
„(Rusko je země bídy, zmaru, chlastu a rozsáhlých literárních děl o zmaru, bídě a chlastu. A světu přináší jen výše zmíněné. Bez výjimek.“