V stredu 2. apríla 2025 sa konalo ďalšie zaujímavé podujatie v záhradnej čitárni Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave. V rámci cyklu Podvečer s autorom tam zavítal básnik, textár, novinár, publicista a organizátor verejného života ĽUBOŠ ZEMAN. Okrem iného predstavil svoju najnovšiu knihu Malá tichá radosť (Výber z poézie a piesňových textov), ktorá vyšla v roku 2019 k jeho významnému životnému jubileu. Besedu zasvätene a pohotovo moderoval rozhlasový redaktor a novinár MARTIN JURČO.
Duševný striptíz
Na podujatie prišiel aj ĽUBOŠ NOVOTNÝ, ktorý počas svojej kariéry pôsobil okrem iného ako spevák vo viacerých trnavských kapelách. Ľ. Zeman si zaspomínal, ako pred 55 rokmi pre neho otextoval pieseň V storočnej aleji. Ľ. Zeman je Bratislavčan, ale vyrastal ako dieťa z predmestia. Jeho svetom boli napríklad Lamač, Patrónka či Horský park. On a jeho kamaráti sa neraz pobili s chalanmi z centra Bratislavy, ktorí ich považovali za „sedlákov“. Priznáva, že v súčasnosti je jeho najobľúbenejším „športom“ dobrá kávička v kaviarni. Piesňové texty, či už o sebe alebo o iných ľuďoch, považuje tak trochu za duševný striptíz.
Zlaté šesťdesiate
Dá sa povedať, že počas 60. rokov 20. storočia Ľ. Zeman prežil najkrajší vek. Upresnil, že atmosféra slobody a nádeje začala na neho vplývať od polovice 60. rokov. Dôležité pre neho bolo povestné divadlo Semafor a tiež politický odmäk. Začali sa objavovať preklady svetových diel, hlavne v českom jazyku, a tiež pozoruhodné diela českých autorov. Dostupné boli informácie napríklad o bítnikoch či hippies. Stretnutie s americkým básnikom ALLENOM GINSBERGOM v Bratislave sa stalo inšpiráciou pre vznik textu piesne Ľ. Zemana Mal som rád bítnikov.
Vplyv významných osobností
Ľ. Zeman zažil koniec slávnej éry bratislavských kaviarní Luxorka, Štefánka a podobne. Jeho generáciu básnikov ovplyvnili veľké osobnosti v oblasti poézie ako MIROSLAV VÁLEK, MILAN RÚFUS, VOJTECH MIHÁLIK či JÁN BUZÁSSY. Tí dávali priestor aj mladým básnikom, čo pôsobilo povzbudzujúco a motivujúco. Pre Ľ. Zemana bolo zážitkom i stretnutie s básnikom a textárom JOZEFOM URBANOM. Od roku 1969 pracoval Ľ. Zeman v Ćeskoslovenskom rozhlase (najprv bol redaktorom zostavujúcim hudobné relácie) a stretával tam aj legendárne herecké osobnosti, napríklad KAROLA MACHATU, LADISLAVA CHUDÍKA a iné, ktoré sa vyznačovali slušnosťou a distingvovanosťou. Rovnako pôsobiví a inšpiratívni boli pre neho MILAN LASICA a JÚLIUS SATINSKÝ.
Básne a rozhlas
Ľ. Zeman začal písať básne na strednej škole ako pätnásťročný. Jeho prvá uverejnená báseň sa volala Rám bez obrazu. Podľa jeho vlastných slov vtedy na ich ulici existovali dve partie: chuligáni a intelektuáli. Jeho napokon literatúra a hudba stiahli na správnu stranu. S obľubou hovorí, že za všetko, čo vie, vďačí rozhlasu, kam ho jeho vzdialený príbuzný, hudobný režisér LEOŠ KOMÁREK vzal najprv na mesačnú brigádu. Stretla sa tam skvelá trojgeneračná vtipná partia. Tí starší elévov naučili napríklad dodržiavať poriadok, prichádzať načas a hovoriť spisovne po slovensky.
Nikdy nevieš, či napíšeš hit
V ére belkantových speváčok a spevákov (EVA KOSTOLÁNYIOVÁ, JANA KOCIANOVÁ, KAROL DUCHOŇ, DUŠAN GRÚŇ a podobne) písal texty „každý pre každého“. Textárov nebolo vtedy na Slovensku veľa. Niekedy si tému textu určovali interpreti. Slovenské texty sa písali nielen na pôvodnú hudbu, ale aj na zahraničné hity. Často mal Ľ. Zeman aj v noci čo robiť, lebo mal dedlajn napríklad do 9.00 hod. „Starý, ty si to tak vystihol“, pochválil mu svojho času MICHAL DOČOLOMANSKÝ text piesne Ľúbim ťa. Keď nastala éra kapiel, Ľ. Zeman najprv spolupracoval s kapelou TAKTICI, ktorí však neskôr emigrovali. Texty písal aj pre kapelu ELÁN, prvý z nich mal názov Kaskadér. Doma opatruje v perináku 9 bratislavských lýr. Najlepšou speváčkou, ktorú poznal, bola podľa neho VĚRA ŠPINAROVÁ. Hudobné festivaly boli veľkým motorom pre tvorbu. Ľ. Zeman konštatuje, že človek nikdy nevie, ako sa skončí futbalový zápas ani či napíše hit. Umelá inteligencia to však možno zmení a všetko bude len vypočítané.
Ústretovosť a spolupráce
Keď stál Ľ. Zeman v rozhlase na čele redakcie populárnej hudby (od roku 1985), bavilo ho objavovať talenty, ako bola napríklad BEÁTA DUBASOVÁ, a pomáhať im. Neskôr sa stal šéfredaktorom Hlavnej redakcie hudobného vysielania. Ako vraví, básnici textárske umenie povzniesli a starší textári im dali šancu. Textárska brandža je nekonfliktná, navzájom si priali. Ďalší hudobník, s ktorým Ľ. Zeman úspešne spolupracoval, bol VAŠO PATEJDL, rozumeli si nielen pracovne, ale aj ľudsky. Vašo bol multižánrový, zo slovenských popových hudobníkov mal najvyššie hudobné vzdelanie. U nich oboch najviac zarezonovala spoločná pieseň Nepriznaná. Vďaka Ľ. Zemanovi sa s Vašovou hudbou zoznámil aj americký autor piesní a hudobný producent ALAN ROY SCOTT a napokon v roku 1990 vyšiel ich spoločný album Dlhá cesta/Long Way.
Väčšinou sa „trápi“ textár
V 90. rokoch veľa šancí zaniklo, a prišli nové. V roku 1991 patril Ľ. Zeman medzi zakladajúcich pracovníkov Rock FM Rádia. Bol tiež jeho výkonným riaditeľom. Toto komerčné hudobné rádio malo neuveriteľnú 35-percentnú počúvanosť. Neskôr sa stal riaditeľom marketingu Slovenského rozhlasu a štatutárnym zástupcom generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu. Potom zastával funkciu výkonného riaditeľa súkromnej komerčnej televízie TVA (2005 – 2009). V súčasnosti pôsobí ako novinár a umelec v slobodnom povolaní. Po týchto informáciách nasledovali otázky poslucháča z publika, či Ľ. Zeman píše častejšie text na hudbu alebo hudbu na text a kde je hranica medzi básňou a piesňovým textom. Odpoveďou bolo, že až na malé výnimky (napríklad báseň Ľ. Zemana Oblaky, ktorú zhudobnila speváčka, skladateľka a multiinštrumentalistka JANA ANDEVSKA) tvorí textár text na hudbu. V bežnej pop music musí dobrý text „liezť do uší“ poslucháčov, nesmie byť príliš náročný a musí obsahovať výrazný a ľahko zapamätateľný slogan, refrén.
S úsmevom
Je tu už síce nová generácia textárov a noví mladí poslucháči, ale staršie piesne sa naďalej objavujú napríklad vo filmoch či v reklamách (ako pesnička S úsmevom), a tak neupadajú do zabudnutia. Ľ. Zeman v súčasnej dobe ako textár spolupracuje napríklad so slovensko-českou kapelou INSTINCT. Verím, že beseda s Ľ. Zemanom v trnavskej knižnici priniesla všetkým prítomným inšpiráciu a radosť. Písanie textov piesní je náročná, ale krásna práca. Ako napokon každé umenie.
Ružena Šípková
Foto: autorka
