Ako informovali médiá o Múzeu Parkan v Štúrove za života jeho zakladateľa Petra Sklenára staršieho?
Nuž, pán Sklenár do Múzea investoval čas, energiu a nepochybne aj vlastné financie. Dokonca sa dá povedať, že pre múzeum žil. A je to potrebné, kedže ide o projekt, ktorý buď človeka pohltí, alebo je odsúdený na zánik. Je smutné, že niekoľko rokov po smrti zakladateľa múzea jeho deti dali prioritu rozpredaju artefaktov zozbieraných ich otcom a finančného profitu z nich.
V každom prípade múzeum založené Petrom Sklenárom st. v minulosti, konkrétne v rokoch 2010, 2011 až 2012, bolo v médiách spomínané pozitívne.
V súčasnosti sa napriek vydanej tlačovej správe informujúcej verejnosť o rozpredaji zbierky, dediči (zakladateľove deti) médiám odmietli vyjadriť. Ako náhrada a zachovanie elementárnej slušnosti sme sa médiám vyjadrili my a top vo viere, že verejný prísľub bude z ich strany naplnený.
Nie je. A s dosť veľkou pravdepodobnosťou ani naplnený nebude. A tak médiá im poslúžili iba na propagáciu dňa, kedy začali veľký oficiálny rozpredaj otcovej zbierky a reklamný nosič pre získanie finančného profitu pre nich.
Už dávnejšie sme priniesli materiál so žiadosťou verejnosti, aby sa na nás neobracala s požiadavkami na predaj vecí z múzea – nie sú našim majetkom. Do Múzea totality bolo odovzdaných len asi 30 % označených artefaktov, ktoré by v kontexte videozáznamu a fotodokumentácie zverejnenej na webe, dostatočne zachovali prierez zbierkou múzea Parkan a slúžili na pamiatku jeho zakladateľa.
Video a web v súčasnosti pripravujeme a postupne spracovávame a zverejňujeme to, čo sa zo zbierky nateraz podarilo zachovať.
A tu je prehľad niektorých výstupov z médií starých takmer 15 rokov. Noviny a časopisy sme z múzea Parkan získali doslovne v zúfalom stave, zaprášené, navlhnuté a vyblednuté od slnka, na ktorom sa roky nachádzali.
Viac nateraz urobiť žiaľ nedokážeme.
