Iveta Tóthová | V Seredi si pripomenuli obete holokaustu a rasového násilia Pri pamätníku obetí holokaustu v mestskom parku v Seredi sa v stredu 9. septembra uskutočnila pietna spomienka pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Prítomní si počas nej uctili pamiatku ľudí, ktorí sa stali obeťami prenasledovania, rasovej nenávisti a nacistickej perzekúcie.
Pietna spomienka bola súčasťou celoslovenskej tryzny Nezabudnutí susedia, ktorá každoročne pripomína osudy židovských obyvateľov a ďalších obetí holokaustu. Symbolicky tak v rovnakom čase zaznieva vo viacerých slovenských mestách a obciach odkaz, že na tragické udalosti minulosti nesmieme zabudnúť.
Na spoločnej spomienke sa stretli predstavitelia samospráv, štátnej správy, židovskej komunity, organizácií venujúcich sa pripomínaniu obetí vojnového obdobia, ako aj ďalší hostia a verejnosť. Nechýbali ani zástupcovia mladšej generácie.
Príhovory hostí pripomenuli dôležitosť historickej pamäti, odmietania nenávisti a pripomínania si osudov obetí. Medzi rečníkmi vystúpili: Rastislav Mráz – podpredseda TTSK, Ondrej Kurbel – primátor mesta Sereď, Jerguš Sivoš – predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa v Bratislave a prostredníctvom audio nahrávky aj Fedor Gál – preživší holokaust.
Jedným z najsilnejších momentov spomienky bolo čítanie mien obetí holokaustu. Za každým menom sa ukrýval konkrétny človek, jeho život, rodina a príbeh, ktoré tragicky prerušilo prenasledovanie a násilie.
Súčasťou pietneho aktu bolo následne zapálenie siedmich sviečok. Šesť z nich symbolizovalo šesť miliónov židovských obetí holokaustu. Siedma sviečka – večné svetlo – predstavovala nádej, život, mier a spravodlivosť. Sviečky postupne zapálili pozvaní hostia a zástupcovia jednotlivých inštitúcií. Prvú sviečku zapálila Zdenka Mačicová – poslankyňa NR SR a starostka obce Košúty, druhú Rastislav Mráz – podpredseda TTSK, tretiu Jerguš Sivoš – predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa v Bratislave, štvrtú Eva Slaninová-prednostka OÚ v Galante, piatu Ondrej Kurbel – primátor mesta Sereď, šiestu Vojtech Fahn – predseda Židovskej náboženskej obce v Galante a siedmu Karin Vargová – zastupujúca mladú generáciu.
Prostredníctvom audio nahrávky si prítomní vypočuli v podaní rabína Barucha Myersa modlitbu El Moleh Rachamin za mučeníkov ŠOA a v podaní rabína Mišu Kapustina modlitbu Kadiš. Na záver pietnej spomienky položili účastníci k pamätníku vence a uctili si pamiatku obetí.
Pamäť, ktorá má svoje miesto aj v Seredi
Dátum 9. september má v slovenskej histórii osobitný význam. Práve v tento deň roku 1941 prijala slovenská vláda takzvaný Židovský kódex, ktorý výrazne obmedzil práva židovského obyvateľstva a položil základ ďalšiemu systematickému prenasledovaniu. Neskôr nasledovali deportácie slovenských Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Mnohí z nich sa už nikdy nevrátili.
Sereď je s históriou holokaustu spojená aj prostredníctvom bývalého pracovného a koncentračného tábora, na ktorého mieste dnes stojí Múzeum holokaustu v Seredi. Práve preto má pripomínanie obetí a vzdelávanie o období holokaustu v meste osobitný význam.
Pamiatku obetí holokaustu v Seredi pripomína okrem pamätníka v mestskom parku aj pamätná lipa vysadená v roku 2012. Spoločne zostávajú trvalou pripomienkou ľudí, ktorých životy poznačili vojna, rasová nenávisť a prenasledovanie.
Ďalším významným miestom spomienky bude Centrálny pamätník obetiam holokaustu, ktorý v súčasnosti vzniká v areáli Múzea holokaustu v Seredi. Jeho ústredným motívom budú STOPY – symbol toho, čo po obetiach zostalo, ale aj pripomienka ich osudov a životných príbehov. Pamätník bude venovaný ľuďom, ktorí boli z tohto miesta deportovaní do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Jeho odhalenie sa predpokladá v januári 2027.
foto a video: autor
