Iveta Tóthová | Uplynulo už dvadsať rokov od jednej z najtragickejších udalostí v novodobej histórii Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Letecká havária vojenského lietadla AN-24, ku ktorej došlo 19. januára 2006 neďaleko maďarskej obce Hejce, si vyžiadala životy 42 slovenských vojakov vracajúcich sa z mierovej misie KFOR v Kosove. Táto tragédia hlboko zasiahla celé Slovensko a dodnes zostáva symbolom obete a služby vlasti.
Pri príležitosti 20. výročia nešťastia sa v stredu 21. januára konalo na mestskom cintoríne v Seredi pietne stretnutie na uctenie pamiatky plukovníka Štefana Ivana a všetkých obetí tejto leteckej katastrofy. Spomienkový akt každoročne organizuje občianske združenie UN-Veteran Slovakia v spolupráci so Zväzom vojakov SR – klub Sereď a 91. ženijným plukom Sereď.
Účastníci pietneho aktu si položením vencov k miestu posledného odpočinku plukovníka Štefana Ivana uctili nielen jeho pamiatku, ale aj pamiatku všetkých vojakov, ktorí zahynuli pri plnení služobných povinností. Svojou prítomnosťou vzdali úctu padlým zástupcovia občianskeho združenia UN-Veteran Slovakia, ZV SR klub Sereď, 91. ženijného pluku Sereď, predstavitelia mesta Sereď, hlavný ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, ako aj zástupcovia Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. Medzi prítomnými nechýbala ani manželka plukovníka Štefana Ivana.
K zhromaždeným sa prihovoril prezident UN-Veteran Slovakia plk. Štefan Jangl a emeritný ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky Mons. František Rábek, ktorí vo svojich príhovoroch zdôraznili význam pamäti, úcty k obetiam a odkazu padlých vojakov pre súčasné aj budúce generácie.
Po ukončení pietneho aktu sa účastníci presunuli do Kostola sv. Jána Krstiteľa v Seredi, kde sa konala zádušná svätá omša za obete tragédie, ktorú celebroval Mons. František Rábek. Spomienka na padlých vojakov je trvalou súčasťou tradícií mesta Sereď aj ozbrojených zložiek, ktoré si každoročne s úctou a pokorou pripomínajú hrdinov, na ktorých sa nezabúda.
Plukovník Štefan Ivan bol v pracovnej oblasti človek, ktorý sa venoval príprave vojakov. Dlhé roky pôsobil v ženijnom útvare v Seredi. V roku 1994 bol vyslaný do misie OSN UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie, kde pôsobil vo funkcii veliteľa ženijnej roty ženijného práporu Mierových síl OSN. O niekoľko rokov neskôr plnil úlohy v zahraničí v mierovej misii KFOR Kosovo ako vedúci starší dôstojník velenia práporu. Po návrate vykonával rôzne funkcie vo vzťahu k mierovým a misiám, až nakoniec jeho poznatky našli uplatnenie na generálnom štábe, kde pracoval ako zástupca Centra riadenia operácií. S cieľom poradiť a pomôcť išiel aj na cestu do Kosova.Vážil si ľudí a snažil sa, aby sa nezabudlo na to, čo urobili. Aj preto, ešte ako veliteľ nitrianskej základne mierových síl, inicioval výstavbu Pamätníka slovenským vojakom, ktorí zahynuli v zahraničných misiách a nevrátili sa domov. Keď odhaľoval tento pamätník spolu s generálnym vikárom podplukovníkom Michalom Štangom, nemohol tušiť, že raz sa tam ocitnú aj ich mená.
Za svoju prácu a iniciatívu získal počas svojho života mnohé vyznamenania a ocenenia. V roku 2006 mu bola udelená medaila in memoriam za vernosť Ozbrojeným silám SR. V roku 2007 mu mesto Sereď udelilo Čestné občianstvo mesta Sereď in memoriam. Ďalej mu v roku 2014 bola udelená pamätná medaila TTSK – in memoriam. V roku 2016 mu Obecné zastupiteľstvo v Tekovských Lužanoch, kde prežil svoje detstvo, udelilo cenu Čestný občan in memoriam a v roku 2018 ho minister obrany Peter Gajdoš uviedol do siene slávy in memoriam. V roku 2021 mu bol udelený Zlatý rad UN VETERAN Slovakia in memoriam.
foto: autor
