S hlbokým zármutkom oznamujeme,
že vo veku 73 rokov
nás dňa 6.10. 2025 navždy opustila
akademická maliarka
Emillia Urbanová
Posledná rozlúčka so zosnulou bude 9. októbra 2025 o 11:00 hodine na mestskom cintoríne v Seredi.
Akademická maliarka Emília Urbanová sa narodila 1. augusta 1952 v Tešedíkove (okres Galanta). Ako ročná prišla s rodičmi bývať do Serede, kde sa presťahovali. Tu absolvovala výtvarný odbor v ľudovej škole umenia. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vyštudovala odbor monumentálnej maľby u profesora Ladislava Čemického a Františka Gajdoša (1971 – 1977). Svojimi prácami sa prezentovala na viacerých výstavných podujatiach, už v roku 1979 to bola výstava „Mladí bratislavskí výtvarníci“. Svoju prvú samostatnú výstavu „Emília Urbanová – Výber z portrétnej tvorby“ mala v roku 1982 v Bratislave. Práve portrétmi významných osobností, ktoré namaľovala, zaujala kultúrnu verejnosť (Ján Smrek, Andrej Plávka, Ladislav Novomeský, Tibor Bártfay, Viliam Záborský, Mikuláš Huba a ďalší). Vo svojej tvorbe sa venovala aj monumentálnej tvorbe, v sobášnej sieni v Žihárci realizovala štukolustrá Dotyky I. a Dotyky II. (1981), v smútočnej sieni v Nitre keramické dielo Smútok (1982). Jej diela vlastnia viaceré galérie na Slovensku napr. SNG, Matica slovenská, Spišská galéria, ale i v zahraničí a sú tiež v súkromných zbierkach napr. v Grécku, Švajčiarsku. Popri portréte sa venuje aj krajinomaľbe, zátišiu a figurálnym kompozíciám. Na formovanie osobnosti akademickej maliarky vplývalo prostredie, v ktorom vyrastala, príroda, ktorou bola obklopená, ale i veľká láska k poézii a literatúre vôbec. Odborníci na umenie potvrdzujú a vyzdvihujú to, že v jej dielach nachádzame práve náznaky poetizmu a symbolizmu. Maliarka dokáže svojimi obrazmi vyjadriť pocity, ducha skutočného človeka, jeho radosť, zamyslenie. Okrem Čiech a Slovenska vystavovala v Maďarsku, Srbsku, Taliansku, je držiteľkou niekoľkých medzinárodných cien. Žila dlhé roky v Bratislave, poznajú ju na Považí v Trenčíne, kde často cestovala k rodičom. Posledné roky života prežila v Galante. V Seredi sa uskutočnili viaceré výstavy z jej tvorby, naposledy v roku 2012 a 2022 v Mestskom múzeu v Seredi.
Česť jej pamiatke!
