V stredu 30. septembra 2026 sa v záhradnej čitárni Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave uskutočnila prezentácia série kníh s tematikou života na evanjelických farách v období socializmu. Ich autorka, spisovateľka a blogerka SOŇA BULBECK, je sama dcéra evanjelického farára. Podujatie bolo zorganizované pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva a z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia.
Pestré životné osudy
Životný príbeh Sone Bulbeck je veľmi zaujímavý a pestrý. Čitatelia poznajú hlavne jej romány, romány s detektívnou zápletkou, cestopisy a cestovateľské memoáre, ktorých dej sa odohráva v Saudskej Arábii a ďalších krajinách Blízkeho východu. Z tejto témy sa vymyká jej román Cesta na Donbas (2024). Vznikol na základe skutočného príbehu jej starej mamy, ktorá bola v roku 1945 odvlečená do sovietskeho gulagu. Keď sa S. Bulbeck po pätnástich rokoch života v zahraničí vrátila na Slovensko, inšpirovaná rodinnou históriou sa začala venovať farskej tematike. Ako zistila, na Slovensku túto oblasť nikto podrobne literárne nespracúval.
Spomienky v tme
S. Bulbeck bola literárnou hostkou v trnavskej knižnici už po tretíkrát. Besedu uviedla knihovníčka ALENA BEŇOVÁ a ďalej už pohotová a komunikatívna autorka pokračovala sama. Spomenula svoju starú mamu, ktorá v gulagu prežila jedenásť rokov a jej príbeh zaznamenal aj Ústav pamäti národa. Hlavnou hrdinkou románu je jej pravnučka. Tá postupne odkrýva, čo sa prababke stalo. S. Bulbeck zdôraznila, že dôležitou úlohou mladých je dbať na to, aby sa gulagy už nikdy nezopakovali. Jej „farské“ knihy zase vypovedajú celkovo o tom, ako sa žilo veriacim počas socializmu. Predtým, ako S. Bulbeck prečítala ukážku z jednej svojej knihy, požiadala prítomných, aby mali počas čítania zavreté oči. Ukážka bola totiž o chutnom ovocí vo farskej záhrade a so zavretými očami si vraj človek dokáže lepšie sprítomniť chute a vône.
Ťažký život na farách
V prvej knihe Deti z fary (2021) sleduje S. Bulbeck osudy viacerých detí, ktoré vyrastali v tomto prostredí. Do vienka dostali časté sťahovanie. Jedno z farských detí spomína, že sa museli sťahovať až jedenásťkrát. To ich zocelilo a spravilo flexibilnými, nedali sa zlomiť. Počas normalizácie boli farári označení za triednych nepriateľov, pretože viera sa nezhodovala s komunistickou ideológiou. Pre ich deti bolo ťažké dostať sa na stredné či vysoké školy. Azda aj vďaka svojmu detstvu si S. Bulbeck dokázala vytvoriť domov hocikde a nemá vzťah k majetku, chuť niečo vlastniť. Jej otec pôsobil vždy niekde v malej dedine, a tak neprajnosť doby až tak nevnímala. Niektoré deti z fary mali však aj otcov, ktorí boli vo väzení za svoje presvedčenie.
Vďačná téma
Farské deti chceli, aby ich príbehy neostali zabudnuté, aby sa o nich vedelo. Knihu Deti z fary S. Bulbeck napísala na podnet svojho brata. V roku 2023, po jeho smrti, nasledovala kniha Chlapec z fary. Obsahuje jeho spomienky, ktoré kedysi uverejňoval v časopise Evanjelický posol spod Tatier, plus poznámky S. Bulbeck. Niekedy sa v spomienkach brata a sestry vyskytol aj nesúlad. Brat bol citlivejší, oveľa intenzívnejšie prežíval krivdu a neprávosti. V knihe Ženy z fary (2024) S. Bulbeck spracovala osudy manželiek evanjelických farárov. Na prezentácii v Trnave priblížila aj osudy reverenda Dušana Tótha, ktorý emigroval a pôsobí v Kanade. Jeho manželka dala dokopy 21 bodov – zoznam, čo všetko musí zvládnuť a vedieť manželka evanjelického farára. S. Bulbeck jej dáva za pravdu a prízvukuje, že pani farárová musela byť okrem iného aj „psychoterapeutkou“ pre veriacich.
Dievča (nielen) z fary
V knihe Dievča (nielen) z fary (2025) S. Bulbeck predkladá čitateľom svoje životné osudy. Rada spomína, ako sa v detstve hojdávala na kostolných zvonoch. Čítať sa naučila už ako štvorročná. Vyštudovala gymnázium v Bratislave (vďaka výhre v okresnej matematickej súťaži jej bolo umožnené ísť na prijímačky). Spievala v zbore a hrala divadlo. Trikrát ju nevzali na vysokú školu v Bratislave, chodila teda do práce. Napokon vyštudovala geológiu v Košiciach. S prvým manželom má dvoch synov. Venovala sa aj tvorbe projektov pre nadácie, pretože mala znalosti z angličtiny, matematiky i administratívy. Zaujímavosťou je, že dva roky bola programovou riaditeľkou (katolíckeho) Rádia Lumen. Vďaka diaľkovému štúdiu tvorivej dramatiky sa z nej stala kvalifikovaná učiteľka ZUŠ. Po rozvode odišla do Londýna, kde pracovala ako opatrovateľka detí a zdokonaľovala sa v angličtine. Tam spoznala svojho druhého manžela, s ktorým žila aj v Líbyi, Kuvajte a Saudskej Arábii.
Ovocie tvorivosti
S. Bulbeck rozhodne neodpočíva na vavrínoch. Grafik už v čase trnavskej prezentácie pracoval na jej knihe Muži z fary. A chystá sa i pokračovanie prvej knihy Deti z fary II. Po jej obsiahlom a prínosnom rozprávaní nasledovali podnetné otázky z publika. Príjemná, približne hodinu trvajúca prezentácia mala čo povedať poslucháčom nielen evanjelického vierovyznania.
Ružena Šípková
Foto: autorka
