Rúcanie totalitného režimu Sovietskeho zväzu nastalo postupne. Zvolením M.S.Gorbačova do funkcie a jeho zavádzaním tzv. Glasnosti a Perestrojky vyslovene trpeli starí komunistickí dogmatici presadzujúci tvrdé metódy držiace ľudí v permanentnom strachu a obavách na verejnosti vyjadriť svoj názor čo i len trochu sa odlišujúci od oficiálnej politiky udržujúcej ZSSR aspoň navonok v pozícii svetovej veľmoci. Hlavne vojenskej.
Gorbačov chcel zmeny. Nie prechod na tvrdý kapitalizmus, to „len“ uvolnenie do značnej miery stalinistických metód, prepustenie politických väzňov a normalizáciu vzťahov s USA a Západnou Európou. No a samozrejme aspoň čiastočné odzbrojenie a uvolnenie napätia počas tzv. „Studenej vojny“. ZSSR už totiž nedokázalo držať krok s vyspelým Západom, štát nemal ani na platy vojakov a štátnych zamestnancov a už vôbec nie na náročnú a finančne nákladnú údržbu množstva bojovej techniky, hlavne atómových ponoriek, strategických bombardérov a vlastne všetkých prostriedkov, ktoré pri zanedbanej údržbe mohli byť vážnym problémov nielen pre ZSSR, ale celý svet.
Havária atómovej elektrárne v Černobyle rozklad systému významne urýchlila. A prezident USA Ronald Reagan vedel, ako ZSSR poraziť jednoduchým „uzbrojením“…
