(Ľudský) Príbeh z rozpáleného sídliska

Na prvý pohľad sa môže zdať, že bezdomovectvo nie je v našom meste vypuklým problémom. Celoslovensky medializované príbehy dvoch žien trpiacich vážnymi psychickými ťažkosťami nás však vyviedli z omylu a zalarmovali celú verejnosť. Ukázali nám, že realita je oveľa naliehavejšia, než si chceme pripustiť.

Príbeh z rozpáleného sídliska

V stredu ma telefonicky kontaktovali obyvatelia jedného z našich sídlisk. Upozornili ma na ženu s kuframi, ktorá už niekoľko dní ležala na lavičke – a často aj mimo nej. V aktuálnych vlnách horúčav išlo o situáciu, ktorá priamo ohrozovala jej život. Ľudia jej nosili vodu a jedlo. Patrí im obrovská vďaka za to, že neboli ľahostajní a všimli si človeka v kritickom stave. Telefonovali mi s nádejou, že mesto dokáže tejto žene pomôcť.

Osobne som sa išla na sídlisko pozrieť a so ženou som sa niekoľkokrát rozprávala. Dozvedela som sa, že ide o cudzinku, ktorá u nás pracovala cez sprostredkovateľskú agentúru. Tá jej hradila aj ubytovňu. Keď však zo dňa na deň prišla o prácu, agentúra jej prestala platiť ubytovanie. To tvrdila ona. Stačilo tak nesmierne málo, aby sa ocitla priamo na ulici.

Limity systému a chýbajúca infraštruktúra

Pomoc zo strany mesta v tomto prípade okamžite narazila na legislatívne mantinely. Ženu monitorovala aj mestská polícia, no mala zviazané ruky. Dotyčná pani nespáchala žiaden protiprávny čin, nikoho neohrozovala a z právneho hľadiska nebol (zatiaľ) v ohrození ani jej život.

Ocitli sme sa v zdanlivo neriešiteľnej situácii, s akými sa na mestskom úrade stretávame niekoľkokrát do roka. Tieto momenty nám pripomínajú, ako veľmi sme odkázaní na pomoc neziskových organizácií a ich terénnych sociálnych pracovníkov. Zároveň nám to nastavuje zrkadlo v tom, čo mestu akútne chýba:

• Stredisko osobnej hygieny, kde by sa človek z ulice po dňoch strávených na horúcom sídlisku mohol aspoň osprchovať.

• Krízové nízkoprahové centrá, ktoré dokážu poskytnúť okamžité útočisko.

V zimnom období by sme vedeli pani dočasne umiestniť do mestskej nocľahárne. Avšak aj tá čoskoro pre rekonštrukciu domu kultúry skončí. Ak väčšina poslancov nezmení názor na dôležitosť tohto zariadenia a neschváli jej vybudovanie v náhradných priestoroch, prídeme aj o túto možnosť pomoci.

Niekedy to vyzerá tak, že budeme musieť rezignovať a jednoducho si zvyknúť na to, že bezdomovci sú pevnou súčasťou nášho okolia. Uvedomujem si, že nie je v silách jednotlivca vziať všetkých ľudí z ulice k sebe domov a dať im strechu nad hlavou.

Svetlo na konci dňa

Napriek všetkej bezmocnosti priniesol záver dnešného dňa veľkú nádej. Opäť sa mi ozvali ženy zo sídliska. Vlastnou iniciatívou, vo svojom voľnom čase a za vlastné peniaze vybavili pre neznámu pani aspoň krátkodobé ubytovanie na ubytovni.

Viem, že takáto obeta nie je automatickou cestou pre každého. U mňa však tieto obyvateľky – samaritánky vzbudzujú obrovský obdiv a rešpekt. Sú živým dôkazom toho, že ak nezostaneme slepí a hluchí k núdzi človeka vedľa nás a spojíme sily, dokážeme urobiť veľké veci.

Ženy z nášho sídliska odviedli neskutočnú prácu. Patrí im moje/naše hlboké poďakovanie a uznanie. Ste pre nás všetkých obrovskou inšpiráciou!

Zdroj: FB Maria Fackovcova