Včerajšia návšteva Múzea totality bola svojim spôsobom unikátna. Nie je dôležité, že sa jednalo o moju rodinu, ale história priamo sa viažúca na minulý totalitný režim.
Moja teta s manželom v roku 1971 z bývalého Československa emigrovala. A v SRN sa uchytili veľmi dobre. Teda uz v Nemecku vyštudovala medicínu a ako lekárka dlho pracovala na záchranke v mestách ako Mníchov a Regensburg.
Neskôr si kúpili rozsiahlu nehnuteľnosť a teda si urobila svoju vlastnú prax v malom mestečku pri Degendorfe.
Teta s manželom po asi desiatych rokoch mohla jazdiť aj do Československa. Ako je to možné, keď po emigrácii boli v neprítomnosti odsúdení na nepodmienečné tresty a prepadnutie majetku?
Po získaní občianstva SRN, sa rozhodli vykonať právny úkon, tzv. „vykupenie sa zo zväzku ČSSR“.
Čo to obnášalo? Autentický rozhovor pripravíme na uverejnenie, nateraz stručne: na ambasádu Československej socialistickej republiky v Bone priniesli značnú (štátom požadovanú) finančnú čiastku, vyplatili štátu náklady na strednú školu urobenú v ČSSR a ďalšie požadované poplatky samozrejme vo valutách -DM, na základe čoho štát anuloval trest a umožnil im legálne návštevy Československa a aj opačne, možnosť vycestovania blízkej rodiny, (mama, sestry) za nimi do Nemecka.
Dnes už v Múzeu totality máme od nich oficiálne dokumenty vydané Československou socialistickou republikou. Ďalšie materiály k tomuto prípadu sa pokúsime získať z archívov, kde nepochybne sú uložené.
Sme radi, že po dlhých rokoch (vzhľadom na vek), sa štyri sestry ktoré ešte žijú stretli osobne a že ich Múzeum totality zaujalo. Na Slovensko ich priviezla 22 ročná vnučka, ktorá krajinu svojich predkov navštívila po prvý raz.
Aj ona mala možnosť na vlastné oči vidieť Železnú oponu, ktorá pred desaťročiami fyzicky oddelovala Československo a ostatné socialistické štáty od slobodného a demokratického sveta.
