Jesenná hmla sa ticho prevaľovala po hladine Dunaja. Skoro ráno 14. septembra 1968 o 04.15 sa ozývali ťažké, neisté kroky Emila B. Po prehýrenej noci na lodi Družba v bratislavskom osobnom prístave a po oneskorenom návrate na útvar Poriečneho oddielu 1 v Bratislave sa rozhodol k úteku. Z obavy pred trestom a v kontexte politickej situácie po auguste 1968 nasadol do hliadkového člna a vyrazil proti prúdu Dunaja smerom do Rakúska.
Strážny oddielu okamžite vyhlásil poplach a z bratislavského prístavu bola vyslaná hliadka, ktorá mala za úlohu prenasledovať a zastaviť unikajúci čln. Zároveň bola vyrozumená hliadka s člnom na stanovišti pod hradom Devín, aby prehradila cestu unikajúcemu plavidlu. Emil B. mal náskok približne osem minút. Pre hustú hmlu a tento náskok sa hliadkové člny stretli až pri riečnom kilometri 1874. Z rakúskeho brehu sa vtedy z hmly ozýval hlboký zvuk motorov jeho člna, ktorý sa už opustený, ponechaný na voľnobehu, unášal po prúde Dunaja.
Po vylodení na rakúskom brehu Dunaja sa Emil B. prihlásil na policajnej stanici v neďalekom Wolfsthale. Následne putoval do zberného tábora utečencov v Traiskirchene, odkiaľ po povinnej karanténe odišiel do Kanady. Po roku sa však vrátil do Československa. Dňa 30. októbra 1969 bol po prílete na letisko Praha Ruzyně eskortovaný a Okresný vojenský súd v Bratislave ho odsúdil na 18 mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Jeho prípad bol následne mediálne využitý na propagáciu obrazu ťažkého života a vykorisťovania na kapitalistickom Západe. Dňa 30. mája 1970 vyšiel v periodiku Obrana lidu článok s názvom „Stalo sa o štvrtej ráno“. Vyšetrovateľ oddelenia VKR pri 11. brigáde PS Bratislava mjr. Bumbál uzavrel Emilov spis s poznámkou: „ďalej bude menovaný využitý k besedám s pohraničníkmi/nováčikmi v rámci preventívno-výchovnej práce u pohraničnej brigády.“
Odkaz na digitálnu knižnicu Ministerstva obrany ČR, kde sa článok nachádza:
Zdroj: ÚPN
