MŠVVM SR |MM| Na Slovensku má podľa ústavy a medzinárodných záväzkov každý žiak garantované právo na vzdelávanie v materinskom jazyku. Z najnovšej analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) vyplýva, že toto právo v praxi nie je zabezpečené pre všetkých rovnako. Analýza sa zamerala na dostupnosť vzdelávania v materinskom jazyku v 16 národnostne zmiešaných okresoch. Opiera sa pritom o komplexné kvantitatívne údaje a poznatky z rozhovorov s viac než 40 riaditeľmi škôl a starostami.
Keďže na Slovensku neexistujú školy s vyučovacím jazykom rómskym, príčiny zlej dostupnosti vzdelávania v materinskom jazyku sú v prípade rómskych žiakov zjavné. V prípade žiakov s materinským jazykom maďarským sú však príčiny rôznorodejšie. Dôležitú úlohu zohráva dopravná a geografická dostupnosť škôl, vnímaná kvalita výučby či obavy rodičov, že štúdium v maďarčine môže znížiť šance ich detí na uplatnenie.
„Každé dieťa by malo mať možnosť vzdelávať sa v jazyku, v ktorom myslí a cíti. Právo na vzdelanie v materinskom jazyku nie je len otázkou identity, ale aj rovnosti šancí. Úlohou štátu je vytvárať také podmienky, aby toto právo bolo reálne dostupné pre všetkých žiakov, bez ohľadu na to, kde žijú,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker.
Analýza ukazuje, že základné školy s vyučovacím jazykom maďarským sú oproti školám s vyučovacím jazykom slovenským v priemere dvakrát menšie, častejšie ich navštevujú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a majú nižší podiel kvalifikovaných učiteľov. Tieto faktory sa odrážajú aj vo výsledkoch žiakov na národných testovaniach z matematiky, kde žiaci vyučovaní v maďarčine dosahujú v niektorých regiónoch mierne horšie výsledky, a to aj po zohľadnení rozdielov v ich socioekonomickom zázemí.
Výrazné rozdiely sa prejavujú aj v dopravnej dostupnosti. Žiaci s maďarským materinským jazykom majú niektoré typy škôl dvakrát až trikrát ďalej než ich slovenskí rovesníci. Dopravná dostupnosť pritom závisí nielen od vzdialenosti, ale aj od kvality verejnej dopravy, možností samospráv či finančných možností samotných rodín.
Rozhovory s riaditeľmi škôl a starostami potvrdzujú, že dopyt po výučbe v materinskom jazyku závisí od viacerých faktorov vrátane socioekonomickej situácie, vzťahu k jazyku, ale aj vnímanej kvality škôl.
Špecifickú pozornosť si podľa IVP vyžadujú rómski žiaci. Analýza zdôrazňuje potrebu vytvárať podmienky pre využívanie rómskeho jazyka vo vyučovaní, posilniť rolu pedagogických asistentov a zabezpečiť prístup k doučovaniu.
IVP vo svojej analýze navrhuje viaceré riešenia. Patrí medzi ne podpora rozširovania alebo spájania škôl, posilnenie bilingválnych programov, zlepšenie kvality výučby slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským či rozšírenie možností dopravy pre žiakov dochádzajúcich do vzdialenejších škôl.
Navrhované riešenia majú za cieľ zlepšiť dostupnosť a kvalitu vzdelávania v materinskom jazyku, ktoré je dôležité nielen pre zachovanie identity národnostných menšín, ale aj pre školské výsledky. Kľúčové je zosúladenie dopytu rodičov, možností škôl a systematickej podpory zo strany štátu.
