Cestovanie po svete je mi blízke od detstva. Asi v 5 rokoch ma otec zobral do Maďarska a následne všade, kde to za socializmu bolo možné.
Najskôr desiatky štátov, až viac ako stovka.
Už v 2016 roku sme začali vážne plánovať expedíciu za Polárny kruh cez Ruskú federáciu do Murmanska a na Nordkapp.
Pri systematickom zbieraní informácií na takto dlhú a náročnú cestu autom, sme narazili na rôzne informácie publikované nielen cestovateľmi, ktorí niektorú časť cesty už absolvovali, ale najmä od domácich žijúcich v oblastiach nášho záujmu.
Napríklad aj takú, ktorú sme už publikovali a dnes iba pripomíname. Aby ľudia neznalí pomerov v Ruskej federácii nežili v ilúziách a s informáciami šírenými pokrivenou prokremelskou propagandou.
Preklad textu si isto priemerne zdatný čitateľ zabezpečí sám…
– – –
Príprava na expedíciu Za Polárny kruh – Murmansk – Nordkapp 2017 je v plnom prúde, študujeme dostupné materiály, mapové podklady a zisťujeme, ako ďaleko na sever sa vlastne môžeme dostať. A narážame na rôzne zaujímavosti. S niektoými sa mi nedá s kolegami cestovateľmi nepodeliť…
https://archiv.seredonline.sk/clanky/aj-toto-nas-caka-na-ceste-do-murmanska/index.html
Pozor, napriek zverejnenému statusu v RF žijúcej osoby netvrdíme, že v Petrohrade, alebo v Moskve nie je infraštruktúra vybudovaná výrazne lepšie, resp. sa rovná civilizovanej Európe. Máme prejdenú Moskvu, či Saratov. Centrum v metropole je vždy fajn, no obdobne ako v iných krajinách, už predmestia a periférie sú obdobné, na aké sme zvyknutí aj v Kyjeve, alebo napr. Astane, Baku, Tbilisi, Jerevane a pod.
Žiaľ, vojna rozpútaná Ruskou federáciou nateraz neumožňuje dokončiť plánované cesty na sever RF, návštevy Gulagov, Vorkuty, Soloveckých ostrovov, Jakutska, Ojmjakonu, Sachalinu, Kurilských ostrovov, ba ani realizáciu cesty Transsibírskou magistrálou. Niektoré z nich zrušila pandémia COVID-19, kedy nám letecké spoločnosti zrušili dokonca už zakúpené letenky – doteraz bez finančnej náhrady.
Svet sa zmenil. Zmenili ho politici. A už na pomerne dlhú dobu bude s najväčšou pravdepodobnosťou len horšie…
Fotky rozbitých ruských ciest, ošarpaných budov, chudobných ľudí a pod. by sa dali spraviť kdekoľvek na svete. Napr. nedávno dávali dokument Trabantom na koniec sveta – ospravedlňujem sa za odbočenie od témy a krajiny 🙂 nakoľko sa jedná o J. Ameriku, ale pointa rovnaká. Vyštartovali z býv. Francúzskej Guayany smerom cez Brazíliu. A práve tam narazili na pozostatky brazílskej magistrály, diaľnice, ktorú chceli v 60-70 rokoch ťahať rovno cez prales. Lenže, prišlo prvé obdobie dažďov a doslova ju roztrhalo. Opravili ale o rok bola zničená zase. Tak ju nechali napospas. Príroda bude mať vždy posledné slovo. Tak ako ani na Sibíri nikdy nebude diaľnica ako ich poznáme z Nemecka, tak nebudú ani na severe Kanady, Aljašky, či vnútrozemí Austrálie.