WWF vydáva Správu o stave planéty 2024: Nasledujúcich päť rokov bude pre život na Zemi rozhodujúcich

WWF Slovensko |MM|

• V priebehu len 50 rokov poklesla veľkosť populácií voľne žijúcich živočíchov o alarmujúcich 73%.
• Na zlom stave planéty sa do značnej miery podpisuje náš súčasný spôsob narábania s potravinami a s energetickými zdrojmi.
• Odborníci varujú, že nasledujúcich 5 rokov bude kľúčových pre stav planéty a život na nej. Strata prírody a zmena klímy nás privádzajú na pokraj nezvratných zmien.

Príroda sa stráca – s obrovskými dôsledkami pre nás všetkých

Odborníci varujú, že v prírode masívne strácame biodiverzitu. Potvrdzujú to aj údaje o poklese vybraných monitorovaných populácií živočíchov (tzv. „Living Planet Index“), podľa ktorých sa za 50 rokov (1970 – 2020) priemerná veľkosť týchto populácií zmenšila až o 73 %. Tento údaj vychádza zo sledovania takmer 35 tisíc populácií 5 495 druhov živočíchov vo svete. Od predchádzajúcej správy v roku 2022 sa zber údajov rozšíril o 3015 populácií a 265 druhov.

Najväčší pokles utrpeli sladkovodné živočíchy, ktorých populácie sa znížili o drastických 85 %. „Pokles početnosti populácií sladkovodných druhov spôsobuje najmä strata vhodných stanovíšť kvôli úpravám vodných tokov a výstavbe bariér na riekach, ktoré bránia migrácii rýb a ďalších vodných živočíchov. Aj na Slovensku patria migrujúce ryby medzi tie najohrozenejšie. Celkovo je na Slovensku v červenom zozname ohrozených druhov až 45 druhov rýb a 4 druhy mihúľ. Kým pred niekoľkými desaťročiami žilo na slovenskom úseku Dunaja päť druhov rýb z čeľade jeseterovitých, dnes nám zostal pravdepodobne iba jeseter malý,“ hovorí Martina Paulíková, manažérka WWF Slovensko pre ochranu vôd. Ohrozené sú však nielen populácie sladkovodných živočíchov, výrazný pokles sa podľa indexu týka aj populácií suchozemských (69 %) a morských druhov (56 %).

„Living Planet Index a podobné ukazovatele nám potvrdzujú, že príroda mizne alarmujúcim tempom. Ak bude tento trend pokračovať, môže to mať katastrofálne následky pre väčšinu druhov, ale aj pre nás ako ľudstvo. Strata biodiverzity totiž neovplyvňuje len dotknuté druhy; aj my sa na tieto ekosystémy spoliehame a sme od nich závislí. Od potravín a vody, ktoré jeme a pijeme, po kvalitu vzduchu, ktorý dýchame, a lieky, ktoré potrebujeme – príroda je náš podporný systém pre život,“ upozorňuje riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann a dodáva, že prírodu už nestačí chrániť, ale musíme pristúpiť ku obnove tých častí krajiny, ktoré sme poškodili alebo zničili. K tomu smeruje nedávno schválené nariadenie o obnove prírody, ktoré platí aj na Slovensku.

Nebezpečné „body zlomu“

Ekológovia v Správe o stave planéty 2024 hovoria o tzv. bodoch zlomu, ku ktorým sa Zem aktuálne blíži hrozivým tempom. Práve tie by podľa odborníkov mohli nezvratne zmeniť kľúčové ekosystémy – od amazonských dažďových pralesov až po koralové útesy.

Odlesňovanie a zmena klímy môžu viesť k nezvratným škodám, vrátane masového odumierania koralových útesov a zmien v globálnych vzorcoch počasia. Strata prírody pritom priamo ovplyvňuje zmenu klímy a naopak.

Masové odumieranie koralových útesov by zničilo rybolov a ochranu pred búrkami pre stámilióny ľudí žijúcich na pobrežiach. Ak by sme dosiahli bod zlomu v amazonskom dažďovom pralese, do atmosféry by sa uvoľnili tony uhlíka a narušili by sa globálne procesy regulujúce prejavy počasia na celom svete.

Musíme zmeniť prístup k potravinám aj k energii

Odborníci upozorňujú, že za zmenou klímy a stratou biodiverzity stoja najmä naše energetické a potravinové systémy. Až 30 – 40% všetkých potravín, ktoré sa vyrobia, sa nikdy nespotrebuje. Produkcia potravín však zároveň čerpá svetové zdroje vody a prispieva k viac ako štvrtine globálnych emisií skleníkových plynov.

Fosílne palivá ich majú na svedomí ešte o čosi viac – prispievajú ku približne 70 % emisií skleníkových plynov. Transformácia energetiky sa preto tiež javí ako nevyhnutná. Podľa Správy o stave planéty 2024 potrebujeme rýchlo prejsť na obnoviteľné zdroje energie, aby sme do roku 2030 znížili emisie na polovicu a udržali otepľovanie planéty pod hranicou 1,5 °C.

Životne dôležitých päť rokov

„Nasledujúcich päť rokov bude kľúčových pre budúcnosť našej planéty. Máme globálne dohody a riešenia na to, aby sa spoločnosť mohla vydať na cestu obnovy prírody do roku 2030, no kroky, ktoré vlády zatiaľ podnikajú, zďaleka nestačia,“ vysvetľuje Miroslava Plassmann.

Organizácia WWF zverejnila Správu o stave planéty 2024 priamo pred dôležitými konferenciami OSN – COP16 o biodiverzite a COP29 o klíme – a zdôrazňuje naliehavú potrebu dosiahnuť globálne ciele v oblasti prírody, klímy a udržateľného rozvoja do roku 2030.

Správa je preto výzvou na kolektívnu akciu. Čo sa stane v nasledujúcich rokoch, rozhodne o budúcnosti života na Zemi. Máme iba jednu živú planétu a jednu šancu ju zachrániť, odkazujú odborníci z organizácie WWF.

O WWF

WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je najväčšou nezávislou organizáciou na ochranu prírody na svete. WWF sa systematicky venuje ochrane prírody a udržateľnému rozvoju, pracuje na ochrane voľne žijúcich živočíchov, lesov, oceánov a sladkovodných ekosystémov a sústreďuje sa na hlavné príčiny straty biodiverzity, vrátane spôsobu výroby energie a potravín, potrebu transformácie ekonomiky, ozelenenia investícií a udržateľného využitia prírodných zdrojov. WWF aktívne pôsobí v takmer 100 krajinách sveta na 6 kontinentoch. Na Slovensku pôsobí organizácia od roku 2014 a ako samostatná pobočka od roku 2019. Tím WWF Slovensko sa prioritne sústreďuje na tri oblasti – ochranu lesov, vôd a voľne žijúcich živočíchov. Poslaním WWF je tvoriť budúcnosť, kde ľudia žijú v harmónii s prírodou.