back to top

ISSN 1337-8481

Archívy SeredOnLine

Bez dokumentovania diania novinármi, by svet nepoznal pravdu. Aj na Ukrajine.

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -

Bez expedícií a výjazdov novinárov aj do exponovaných častí sveta, akou od roku 2014 je napr. východ Ukrajiny, alebo ešte donedávna Náhorný Karabach, by ľudia vo svete nepoznali pravdu o dianí v týchto oblastiach a fakty, ktoré sa spravidla následne snažia politici, či niektoré zo strán konfliktu meniť podľa vlastnej predstavy a potreby.

Ide o miesta vo svete, z ktorých aj domáci obyvatelia (ak majú na to) radšej utekajú preč a to aj za cenu dobrovoľného opustenia vlastného majetku.

Je to obdobne, ako so záchranármi. Aj tí napr. v prípade havárie v atómovej elektrárni, do objektu idú plniť si povinnosti vidiac ostatných ľudí v panike prchajúcich z miesta havárie do bezpečia.

Nie, nejedná sa o hrdinstvo a už vôbec nie hlúposť. Ide o premyslené a vopred dobre naplánované akcie, v ktorých sa s nebezpečenstvom počíta napriek tomu, že prioritne je snahou vyhnúť sa mu.

Pred cestou na východ Ukrajiny, sa pod publikovanými materiálmi objavili aj takéto komentáre:

- Článok pokračuje pod reklamou -

Mám zato, že o týchto oblastiach by mal písať a vyjadrovať sa k nim naozaj len ten, kto vie o čom hovorí a najlepšie má vlastné skúsenosti a osobné poznanie faktov. Nie načítané  z iných článkov a diskusií, výrazne skreslené názormi ďalších ľudí, ktorí nieže len na mieste nikdy neboli, ale nenavštívili dokonca ani samotnú krajinu, v ktorej sa tieto oblasti nachádzajú.

Od našich expedícií na východ Ukrajiny uplynulo už niekoľko rokov a my sme navštívené miesta videli v stave už po úteku množstva civilistov pred náletmi a bombardovaním okupačných vojsk, separatistov, resp. všeobecne ozbrojencov, ktorí sa vojenskou silou dlhšiu dobu snažili dobiť cudzie územie.

V Konstantynivke, ale aj Mariupole, Volnovache, Slovjansku a vlastne všade tam, kde sme sa pohybovali – a to sme boli až na hraniciach separatistami okupovaného Donbasu – sme sa skutočne stretli s otázkami ľudí, prečo sme tam prišli. Že oni keby mali niečo usporené, by zmizli preč okamžite. Rovnako, ako stovky tisíc ľudí pred nimi…

Na druhej strane nám boli vďační za dokumentovanie zúfalstva ľudí postihnutých bojmi a agresiou Rusov, aj keď vtedy hlavne bez insignií na rukávoch a za pomoci separatistov slúžiacich hlavne samým sebe a cieľom svojich veliteľov.

Mariupoľ sme videli snáď úplne celý. Dokonca aj vybudovaný významný prístav pri Azovskom mori a fabriku, ktorej rozlohu si bežný Slovák nevie ani predstaviť. My sme celú fabriku počas niekoľkých hodín obišli s električkou.

Náhorný Karabach a jeho hlavné mesto Stepanakert sme videli v dobe,kedy  bolo Arménskym vedením budované na modernú metropolu, aj keď v rámci možností vzhľadom na jeho polohu a vzdialenosť deliacu ho od Arménska.

Hovoriť môžeme aj o Palestíne a Izraeli, kde vojnový konflikt práve prebieha, ale aj Balkáne, kde opätovne hrozí.

Osobné poznanie je dôležité hlavne v dobe šírenia množstva hoaxov a propagandy priamo cielenej na spochybnenie úplne všetkého. Dnes už pre dezinformátorov nie je podstatné presvedčiť ľudí, aby verili niečomu, ale cieľom je dosiahnuť stav, kedy nebudú veriť ničomu.

- Článok pokračuje pod reklamou -

Čo si myslíte, kde skončí takto zavádzaná spoločnosť?

– – –

Reportáže z konkrétnych expedícií nájdete v archíve novín, alebo tu:

www.naEXpediciu.sk

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img

Ďalšie články