Ľubomír Veselický / Nemám nič proti cyklistom ani proti vytváraniu podmienok pre ich bezpečný pohyb na komunikáciách. Len keby tá podpora nebola už vážne presolená.
Boli sme úspešní a Sereď sa stala vlastníkom zeleného čuda. Technicky popísané, poschodového cyklostojana s netradičným dizajnom. Odôvodňovať jeho umiestnenie existujúcim projektom cyklotrasy cez mesto je ako odvolanie sa na zisk dedičstva po báčikovi z Chochoľova. (Pre menej zdatných zo základov slovenskej literatúry ide o román Martina Kukučína Keď báčik z Chochoľova umrie.)
Iba pár metrov od tej podivuhodnej konštrukcie stojí už niekoľko rokov stojan na bicykle, ktorý som ešte naozaj nevidel plne obsadený. Nový oceľový zázrak zabral celé parkovacie miesto. Chvalabohu iba jedno.
Cyklománia v Trnave, to už je iný level. Pozdĺž plota Fakultnej nemocnice, je zelený cyklochodník. Za hodinu po súbežnej komunikácii nedávno prešlo 205 osobných vozidiel, ktoré nemali kde zaparkovať. Za tú istú dobu prešli po zelenom cyklochodníku až traja cyklisti a jeden kolobežkár. Časti Trnavčanov vraj úž začíta tiecť voda zo zubov.
Ambiciózny nápis na stojane „Meníme sen o zelenej doprave na realitu“ mi pripomína sebavedomé heslo komunistov „ Rozkážeme dažďu, vetru“. Či sa to vyznávačom cyklistiky páči, alebo nie, sen o zelenej doprave môže naplniť iba ekologická hromadná doprava. Bicykle ani náhodou.