Štatistiky úmrtí ľudí na základe nakazenia koronavírusom COVID-19 sú neúprosné. Ide síce o čísla, no nad ich možným významom je potrebné zamyslieť sa. Napríklad v súvislosti s nami. Ani my totižto nežijeme vo Vysokých Tatrách, či niekde v rekreačnej oblasti v ktorej na desiatky kilometrov ďaleko najväčším znečisťovateľom životného prostredia vždy bola a je miestna čistička odpadových vôd, či iná bežná súčasť nie na ťažký priemysel zameranej aglomerácie.
Tak teda niečo z aktuálnych údajov v Taliansku a potom malá úvaha (len úvaha) nad možnými konzekvenciami s nami…
Mikuláš Sliacky
V Taliansku zomrelo v piatok za jediný deň na coronavírus vyše 600 ľudí a celkový počet mŕtvych je dosiaľ už vyše 4000 a ďalej rastie.
Za celý rok zomrie na bežnú chrípku v Taliansku priemerne 8000 ľudí.
V Číne zomreli v piatok na coronu už len tri osoby.
Čo sa vie dosiaľ o nebohých?
Vyše 99 percent z 2000 dosiaľ vyšetrených nebožtíkov trpelo podľa talianskeho zdravotného inštitútu ISS na ďalšie chronické choroby. Až 48,5% z nich malo tri ďalšie ochorenia, 25,6% dve, a 25,1% jedno ochorenie.
Tri štvrtiny nebohých trpeli na vysoký tlak, tretina boli cukrovkári a tretina mala srdcové ochorenie.
Priemerný vek nebohých je 79,5 roka. Menej ako 50 rokov malo 17 nebohých. Obete mladšie ako 40 rokov ku dňu 17.3. boli výlučne muži s ťažkými poruchami srdca, obličiek alebo s diabetes.
Celkovo 70% obetí tvoria muži, 30% ženy.
Pre vedcov je zatiaľ záhadou, prečo je v Taliansku ďaleko najvyššia miera úmrtnosti z európskych krajín. A najmä, prečo je najviac postihnutá priemyselne najrozvinutejšia oblasť – Lombardia.
Zdroj: FB
– – –
Štatistika, ktorá ale hovorí jasnou rečou a pred odborníkov postavila vážnu otázku.
Aká môže byť odpoveď? Napríklad výrazne znečistenejšie prostredie na rozdiel od južného Talianska, kde nie je tak veľmi rozvinutý priemysel.
Možné konzekvencie pre nás? Čo si myslíte, tá halda jemného prášku luženca čo prakticky stále vietor rozfukuje po okolí nám imunitu zvyšuje, alebo opačne?
A čo tak voda ešte stále pomerne často tečúca z verejného vodovodu, likvidujúca bojlery po roku. Prospieva nášmu zdraviu, alebo sa to dozvieme až v krízových situáciách?
Problémom pre štatistiku nie sú ľudia majúci chorobopis o veľkosti Leninových spisov, či ľudia jediaci predpísané tabletky ako lentilky. Tí sú evidovaní a u nich už samotný lekár riziko pozná a vie teda predpokladať, akú starostlivosť pacient potrebuje.
Skutočným problémom môžu práve v takýchto extrémnych situáciách byť práve ľudia, ktorí pre pracovnú vyťaženosť nemajú čas ísť ani k lekárovi. A reálne tak svoj zdravotný stav nepoznajú. A keďže ho nepozná ani ich lekár, tak rada pre pacienta v prípade symptómov a podozrenia z nakazenia môže skutočne byť – poležkajte doma v karanténe a pite dostatok horúceho čajíčka. Nie v zlom, nie z nedbalosti a už určite nie s úmyslom človeku ublížiť. Jednoducho z nevedomosti.
Práve o týchto ľuďoch sa nielen lekár, ale aj rodina pravdu môže dozvedieť až z výsledkov pitvy. A práve títo mŕtvi by následne boli len štatistickými údajmi, teda číslami, nad pôvodom ktorých sa odborníci najbližších niekoľko rokov budú hlboko zamýšľať.
Ako som písal už dávno – nie je dôvod na paniku. Tou nikto nič nevyrieši. Ale dôvod na obozretnosť tu bol a je.
A v našom prípade aj dôvod podstatne intenzívnejšie sa zaujímať o kompetentnými zanedbávané veci, ktoré z kohokoľvek z nás môžu urobiť jedno z čísel obdobnej štatistiky…
