Tiziana Campisi – Vatican News
„Eligo in Summum Pontificem.“ (Volím najvyššieho veľkňaza.) V Sixtínskej kaplnke budú mať 133 kardináli voliči, ktorí majú zvoliť 267. rímskeho biskupa, v rukách obdĺžnikový hlasovací lístok s týmto nápisom v hornej polovici a s miestom na zapísanie mena zvoleného v dolnej polovici. Lístok je navrhnutý tak, aby sa dal preložiť na polovicu. Všetko je podrobne opísané v apoštolskej konštitúcii Universi Dominici Gregis.
Distribúcia hlasovacích lístkov
Lístky (minimálne dva alebo tri pre každého kardinála voliča) pripravujú a rozdávajú ceremoniári. Potom posledný kardinál diakon vyžrebuje spomedzi všetkých kardinálov voličov troch skrutátorov, troch poverených zberom hlasov chorých (tzv. infirmarii) a troch kontrolórov. Ak sú vyžrebovaní kardináli, ktorí pre chorobu alebo iný dôvod nemôžu tieto úlohy vykonávať, ich miesto zaujmú náhradníci. Toto je fáza pred samotným hlasovaním. Skôr než začnú voliči vypĺňať lístky, musia zo Sixtínskej kaplnky odísť sekretár Kardinálskeho kolégia, pápežský ceremoniár a ceremoniári. V tom momente posledný kardinál diakon zatvára dvere, ktoré podľa potreby opätovne otvára a zatvára, napríklad keď infirmarii vychádzajú zbierať hlasy chorých a neskôr sa vracajú späť do kaplnky.
Hlasovanie
Každý kardinál volič v určenom poradí po zapísaní mena kandidáta preloží lístok, podrží ho nad hlavou, aby ho všetci videli, a odnesie ho k oltáru, na ktorom je nádoba prikrytá miskou.
„Za svedka si beriem Krista Pána, ktorý ma bude súdiť, že hlasujem za toho, o ktorom podľa Božej vôle verím, že má byť zvolený.“
Túto formulu každý kardinál nahlas vysloví, keď vkladá lístok do misky a pomocou nej ho vkladá do nádoby. Na záver sa pokloní oltáru a vráti sa na svoje miesto. Kardináli, ktorí sú prítomní v kaplnke, ale nemôžu ísť k oltáru pre chorobu, odovzdajú zložený lístok poslednému zo skrutátorov, ktorý po vypočutí prísahy lístok prenesie k oltáru, bez vyslovenia formuly ho vloží do misky a s ňou do nádoby.
Ako hlasujú chorí kardináli
Ak sú chorí kardináli vo svojich izbách, traja infirmarii k nim prichádzajú s primeraným počtom hlasovacích lístkov na malom podnose a so schránkou, ktorú im odovzdali skrutátori. Táto schránka je predtým verejne otvorená, aby sa všetci presvedčili, že je prázdna, a následne zamknutá a kľúč uložený na oltár. Na vrchu má otvor, ktorým možno vhodiť zložený lístok. Po odhlasovaní (rovnakým spôsobom ako ostatní) infirmarii prinesú schránku späť do kaplnky. Až keď všetci ostatní odovzdajú svoje hlasy, skrutátori schránku otvoria, spočítajú lístky a – ak zodpovedajú počtu chorých voličov – postupne ich vložia do misky a s ňou do nádoby.
Sčítanie hlasov
Po odovzdaní všetkých hlasov prvý skrutátor nádobu niekoľkokrát pretrepe, aby premiešal lístky. Posledný skrutátor ich potom po jednom vyberá a ukladá do prázdnej nádoby. Ak sa počet lístkov nezhoduje s počtom voličov, všetky sa spália a hlasuje sa znova. Ak počet súhlasí, nasleduje sčítanie. Traja skrutátori sedia pri stole pred oltárom: prvý otvorí lístok, prečíta meno a podá ho druhému, ten ho skontroluje a podá tretiemu, ktorý ho prečíta nahlas a zaznamená meno.
Ak sa nájdu dva lístky zložené spôsobom, akoby ich vyplnil jeden volič, a obsahujú rovnaké meno, ráta sa len jeden hlas; ak obsahujú rôzne mená, hlasovanie sa neruší, ale ani jeden z lístkov sa neráta. Na záver skrutátori spočítajú hlasy pre jednotlivých kandidátov a zapíšu ich. Posledný skrutátor počas čítania lístky prepichne ihlou v mieste slova Eligo a navlečie ich na šnúrku, aby sa bezpečne uchovali. Nakoniec sa zviažu a uložia do nádoby alebo na stranu oltára. Potom nasleduje spočítanie a kontrola hlasov.
Potrebné kvórum
Na zvolenie rímskeho biskupa je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov. V prípade konkláve, ktoré sa začalo v stredu 7. mája, to znamená 89 hlasov z celkového počtu 133 voličov.
Bez ohľadu na výsledok musia kontrolóri preveriť správnosť postupu skrutátorov. Ešte pred odchodom kardinálov z kaplnky sa všetky hlasovacie lístky spália v liatinovej peci, používanej od konkláve v roku 1939. O to sa starajú skrutátori za asistencie sekretára kolégia a ceremoniárov, ktorých privolá posledný kardinál diakon. Druhá pec z roku 2005, ktorá je prepojená s komínom, slúži na vkladanie chemikálií, ktoré zafarbia dym: čierny signalizuje nezvolenie, biely zvolenie pápeža. Pri druhej dennej voľbe sa lístky z oboch hlasovaní pália spolu až na konci.
Priebeh hlasovaní
Každý deň sa konajú štyri hlasovania – dve doobeda a dve popoludní. Ak sa po troch dňoch nepodarí zvoliť pápeža, hlasovania sa prerušia najviac na jeden deň na modlitbu, voľnú diskusiu a krátku duchovnú exhortáciu, ktorú prednesie kardinál protopresbyter. Potom hlasovania pokračujú. Po ďalších siedmich kolách, ak voľba stále nie je úspešná, nasleduje nová pauza a exhortácia od protopresbytera. Potom opäť môže nasledovať ďalšia séria hlasovaní. Ak ani po ďalších siedmich hlasovaniach nie je pápež zvolený, nasleduje opäť deň modlitby, reflexie a rozhovorov. V ďalších kolách sa už volí len medzi dvoma kandidátmi, ktorí získali najviac hlasov v predchádzajúcom kole. Aj v tomto prípade je potrebná dvojtretinová väčšina a dvaja dotyční kandidáti už nemôžu hlasovať.
