Chápete ten vtip? Humoristický týždenník Dikobraz v roku 1978 poukazuje na nedostatok automobilov a náhradných dielov v jedinej a štátnej sieti predajní Mototechna. Autá nemáme, kúpte si výbavu pre peších turistov.
Kritika jednotlivých nedostatkov bola komunistami povolená aj za najtvrdšej normalizácie. Nesmelo sa však poukazovať na systémové príčiny. Tento druh bezzubej kritiky mal aj špeciálny názov – komunálna satira.
Dikobraz alebo jeho slovenský náprotivok Roháč radi pokritizovali a povysmievali predavačov, ktorí bokom predávali nedostatkový, „podpultový“ tovar. Nikdy však nemohli spochybniť a vysmiať centrálne plánovanie, „znárodnenie“ (ukradnutie) všetkého priemyslu a „kolektivizáciu“ (násilné združstevnenie) farmárov.
Mohli ste v nich nájsť karikatúry všetkých amerických prezidentov, nikdy však karikatúru Brežneva alebo Husáka. Aj preto sa tieto týždenníky prezývali „úsmevy strany a vlády“.
V jedinom komunistickom štáte existoval skoro slobodný politický humor, a to bolo Maďarsko. Vnímalo sa to ako neškodný ventil ľudovej nespokojnosti po krvavom potlačení revolúcie 1956, a Maďarsko tým získalo hrdý titul „najveselší barak v lágri“.
Zdroj: FB
Problemom cloveka ako takého je jeho nespokojnost a nevedomost odkial tato nespokojnost a pocit nenaplnenia a bezmyselnosti zivota prameni a ktory sa snazi prekryt zhromazdovanim materialnych statkov.
To co sa v socializme ukazoval ako problem (nedostatok tovaru resp. neexistencia isteho typu tovarov) sa teraz ukazuje ako jedine riesenie, ktore moze zastavit znicenie planety odpadom ci uz fyzickym alebo chemickym.
Skor ci neskor bude treba pristupit k obmedzeniu spotreby a kedze to nepojde uplne dobrovolne bude treba urobit z velkeho mnozstva tovarov nedostatkovy prípadne luxusny tovar.
Napriklad
Zelanym vysledkom green dealu je neexistencia aut so spalovacim motorom a zaroven tazsia dostupnost az nedostupnost elektroaut pre nizsie vstvy obyvatelstva.
Ten vtip bude coskoro aktualny opat, akurat systemova pricina bude ina.
Vynutena.