Ing. Zuzana Slahučková, referent komunikácie MsÚ Sereď | Tlačené Seredské novinky 5/2025 sa vo svojej pravidelnej rubrike Otázka mesiaca venovala náročnej téme nového stavebného zákona. Prečítajte si, prečo bola novela zákona vítaná a v čom tkvejú jej základné problémy. K problematike sa vyjadril aj primátor mesta Sereď Ing. Ondrej Kurbel, primátor mesta Galanta Mgr. Peter Kolek a podpredseda novovzniknutého Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Ing. Tibor Glenda.
Seredské novinky 5/2025 nájdete v archíve TU a v tlačenej forme ich distribuovala Slovenská pošta do Vašich poštových schránok. Nájdete ich aj na prvom kontaktne na Mestskom úrade v Seredi.
*****
Od 1. apríla 2025 vstúpil na Slovensku do platnosti nový stavebný zákon, ktorý po polstoročí nahradil starú legislatívu z obdobia socializmu. Jeho cieľom je zrýchliť a zjednodušiť povoľovanie stavieb, zaviesť digitálne procesy a zabezpečiť väčšiu transparentnosť v rozhodovaní úradov. Vytvorenie centralizovaného Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR a digitalizácia stavebného konania boli prezentované ako kľúčové nástroje pre modernizáciu sektora.
Zákon prináša viacero noviniek, vrátane tzv. jednotného digitálneho konania, zavedenia záväznej územnoplánovacej dokumentácie a presun viacerých kompetencií zo samospráv na novovzniknutý Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Tiež sa zavádza inštitút certifikovaných projektantov, ktorí budú môcť vydávať určité stanoviská namiesto úradov.
Kritické momenty a problémy pri zavádzaní zákona
Hoci nový stavebný zákon má ambíciu posunúť Slovensko vpred, jeho zavedenie sprevádzajú vážne problémy. Slovenská tlač opakovane upozorňuje na nepripravenosť štátnych úradov, ktoré často nemajú dostatok odborne vyškolených zamestnancov ani vybavenie na prácu v novom systéme. Zástupcovia miest a obcí kritizujú fakt, že dôležité vyhlášky boli zverejnené len krátko pred nadobudnutím účinnosti zákona, čím sa úradom nedal dostatočný čas na ich implementáciu do praxe.
Ďalším kritickým bodom je oneskorené školenie zamestnancov. Viaceré úrady priznali, že ich pracovníci dostali prístup k školeniam len niekoľko dní pred platnosťou zákona, čo spôsobilo zmätok a neistotu pri vybavovaní žiadostí občanov. V mnohých prípadoch neboli pripravené ani digitálne systémy, ktoré mali byť nosnou časťou reformy – ich funkčnosť je v praxi obmedzená alebo nejasná.
Stavebná obec a odborníci zo súkromného sektora preto upozorňujú, že hoci sú ciele zákona správne, spôsob jeho zavedenia môže ohroziť ich naplnenie. Kritici varujú pred hrozbou kolapsu procesov v úvodných mesiacoch a vyzývajú na rýchle doladenie legislatívy a organizačných procesov.
Ako po novom požiadať o stavebné povolenie?
Nový stavebný zákon priniesol zmeny aj v spôsobe, ako požiadať o stavebné povolenie. Veľa procesov presúva do online prostredia, avšak stále platí, že v aktuálnom prechodnom období môžete svoju žiadosť podať aj v papierovej podobe.
Ako na to?
V prvom rade oslovte skúseného projektanta, ktorý vám pomôže pri vypracovaní projektovej dokumentácie, pri podaní príslušnej žiadosti na úrad a vie pracovať s informačným systémom úradu pre územné plánovanie. Novovzniknutý Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky na svojom webe www.uupv.sk zverejňuje online školenia a webináre.
Vo verejnosti rezonuje informácia, že po podaní žiadosti stavebník získa zo Stavebného úradu rozhodnutie o stavebného zámere do 30 dní a ak to úrad nestihne, nastupuje automaticky fikcia súhlasu. Legislatíva je však postavená inak. Fikcia súhlasu nastupuje pre Orgány územného plánovania a dotknuté orgány v konaní avšak nie pre Stavebný úrad. Stebník preto musí aj podľa nového stavebného zákona čakať na právoplatné rozhodnutie.
Zuzana Slahučková
*****
Ing. Ondrej Kurbel, primátor mesta Sereď
Samosprávy, ale aj občania, očakávali dlhé roky avizovanú zmenu Stavebného zákona. Zákon 50 z roku 1976, napriek viacerým novelám, už potreboval z objektívnych dôvodov širšie úpravy. Považujem dnes za predčasné hodnotiť spoločenský prínos finálnej verzie zmeny stavebnej legislatívy. Čo však zhodnotiť vieme, je proces prípravy a zavádzania týchto zmien.
Začiatok účinnosti zákona sprevádzali viaceré komplikácie s nedostatočnou informovanosťou nielen verejnosti, ale i samotných zamestnancov stavebných úradov. Odborné školenia neboli realizované v dostatočnom časovom predstihu a popri živelnom návale žiadostí podávaných na stavebné úrady na poslednú chvíľu, s cieľom stavebníkov „ísť podľa starých pravidiel“, vyvolali enormný nápor na zamestnancov úradu.
Aj keď som presvedčený, že tento jav je len dočasný, už teraz sa ukazuje, že pôvodné očakávania uľahčiť procesy povoľovania stavieb nielen pre žiadateľov, ale aj pre administratívu, pravdepodobne nebudú touto zmenou zákona naplnené. Počas procesu legislatívnej prípravy sme očakávali, že agenda stavebných bude odbremenená o zbytočnú byrokraciu a počet úradníkov na mestách a obciach bude znížený.
Aj po diskusiách s kolegami primátormi a starostami sa však ukazuje, že realita bude skôr naopak a úrady, ak majú stíhať nové zákonné povinnosti a lehoty, budú musieť personálne skôr posilňovať.
Zostáva len dúfať, že po počiatočných problémoch sa prejavia aj pozitívne dopady tejto výraznej zmeny legislatívy najmä pre žiadateľov o povolenia, teda pre samotných občanov.
Ing. Tibor Glenda, podpredseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
Nový Stavebný zákon prináša novú energiu do výstavby. Po takmer päťdesiatich rokoch sa slovenské stavebníctvo dočkalo zásadnej reformy, ktorá poslala starý zákon do zaslúženého dôchodku. Nová legislatíva, platná od 1. apríla 2025, priniesla zásadné zmeny, ktorých cieľom je znižovanie administratívnej záťaže, zefektívňovanie konaní či zlúčenie územných a stavebných konaní. Účinnosťou zákona náš úrad prebral pomyselnú štafetu od Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a stal sa aktérom, ktorý nové pravidlá v oblasti výstavby zavádza do života.
Jednou z najvýznamnejších zmien je presun právomocí v oblasti štátneho stavebného dohľadu. Slovenská stavebná inšpekcia zanikla a jej úlohu prevzali regionálne úrady pre územné plánovanie a výstavbu. Tento krok posilňuje jednotnosť v dohľade nad výstavbou a zároveň vytvára priestor pre lepšiu koordináciu. Niektorí stavební inšpektori zo Slovenskej stavebnej inšpekcie prešli pod naše regionálne úrady. Aktuálne však intenzívne hľadáme do všetkých krajských miest ďalších stavebných inšpektorov, ktorí sa chcú podieľať na tom, aby Slováci žili, pracovali a trávili svoj voľný čas na bezpečnom mieste. Zároveň hľadáme zamestnancov pre správne konanie a výkon rozhodnutí.
Ďalšou zmenou je aj spustenie prvej etapy Portálu výstavby. Ten slúži na elektronické podávanie a ako úložisko dokumentov týkajúcich sa výstavby. Portál sa bude postupne rozvíjať a budú pribúdať aj ďalšie funkcionality. Doposiaľ evidujeme v informačnom systéme už tisíce registrovaných používateľov, ktorí si založili stovky projektov a počty sa neustále zvyšujú.
Nový Stavebný zákon nie je len právnou úpravou. Je výzvou na zmenu v prístupe k výstavbe, územnému plánovaniu a správe verejného priestoru. Ak sa podarí reformy uviesť do života tak, ako boli zamýšľané, Slovensko získa dynamickejší, prehľadnejší a spravodlivejší systém výstavby – taký, ktorý zodpovedá výzvam 21. storočia a podporuje rozvoj tam, kde to najviac potrebujeme.
Mgr. Peter Kolek, primátor mesta Galanta
Nový stavebný zákon – viac otázok než odpovedí! S úctou k legislatívnemu úsiliu štátu treba povedať, že nový stavebný zákon je nepochybne významným zásahom do spôsobu, akým sa bude na Slovensku stavať, povoľovať, ale aj plánovať. Zásadná zmena, ktorá sa dotýka nielen samospráv, projektantov či stavebníkov, ale v konečnom dôsledku aj každého občana. Otázkou však ostáva, či sme na túto zmenu boli – ako spoločnosť – dostatočne pripravení.
Za samosprávu môžem povedať, že vnímame veľké množstvo nejasností. Pripravenosť štátu na samotné spustenie zákona sa javí ako problematická. Často chýbajú metodické usmernenia, výkladové stanoviská či funkčné nástroje, ktoré by pomohli obciam a mestám orientovať sa v nových pravidlách. Zmena právneho rámca je zásadná – ale ako to už býva, diabol sa skrýva v detailoch. A práve tie detaily mnohokrát chýbajú.
Informovanosť a školenia zamestnancov sú ďalšou kapitolou. Áno, prebehli viaceré informačné podujatia, no mnohé samosprávy zostali na polceste. Vzdelávanie bolo do veľkej miery sústredené na teóriu, ale chýbal presah do praktického výkonu kompetencií, ktoré sú teraz buď zmenené, alebo úplne presunuté. Nie každý úrad má kapacitu absorbovať zmeny rýchlo a bez zaváhaní.
A pokiaľ ide o sľubované zrýchlenie a zjednodušenie povoľovacích procesov – prax zatiaľ ukazuje skôr opak. Zavedenie nového systému so sebou prirodzene prináša obdobie chaosu, v ktorom sa účastníci konaní nevedia zorientovať. Elektronické nástroje nie sú vždy spoľahlivé a komunikácia medzi štátnou a miestnou úrovňou viazne.
Napriek tomu verím, že dlhodobo môže nový zákon priniesť pozitívne zmeny. Potrebuje to však čas, korekcie v praxi a – čo je najdôležitejšie – úzku spoluprácu so samosprávami. Pretože len ten, kto reálne pozná život v mestách a obciach, môže naplno pochopiť, ako veľmi legislatívne zmeny ovplyvňujú každodenný chod miest a život ľudí.
Aké kapacity pre agendu Stavebného úradu má mesto Galanta? Na stavebnom úrade v súčasnosti pracuje päť zamestnancov a pre vydávanie záväzných stanovísk orgánu územného plánovania je jeden zamestnanec, ktorý pôsobí na Oddelení rozvoja a výstavby MsÚ v Galante
