Ondrej Urban | Ropovod Družba je životne dôležitá tepna, ktorou prúdi ropa na Slovensko. Dlho bol vnímaný ako symbol spoľahlivosti, aj keď dnes vidíme aký je zraniteľný. Málokto si asi pamätá, že na jeho výstavbe v roku 1961 sa podieľali aj ženisti z vojenského útvaru v Seredi.
Medzivládna dohoda o výstavbe ropovodu Družba bola podpísaná 18. decembra 1959 v Moskve zástupcami ZSSR, Československa, Maďarska, Poľska a NDR. Výstavba ropovodu v Sovietskom zväze sa začala oficiálne 10. decembra 1960. Na území Československa začali prvé práce dokonca ešte pred oficiálnym podpisom dohody, 23. septembra 1959 v Kráľovskom Chlmci. Na Slovensku začína trasa ropovodu pri obci Ruská na hranici s Ukrajinou, pokračuje cez Budkovce, Moldavu nad Bodvou, Rimavskú Sobotu, Tupú do Bučian v Trnavskom okrese, kde sa ropovod rozvetvuje. Jedna vetva smeruje do Slovnaftu v Bratislave a druhá pokračuje severozápadne k česko-slovenskej hranici. Od začiatku bola výstavba ropovodu na území bývalého Československa zverená pracovníkom n. p. Plynostav Pardubice. Výstavbu posledných 100 kilometrov v Západoslovenskom kraji zabezpečovali stavbári závodu Hydrostav v Bratislave. Ich úlohou bolo uložiť potrubie na dno dvoch veľkých riek, Váh a
Hron. Pôvodný projekt počítal s prehradením riečiska larsenovou stenou, odvedením rieky do vyhĺbeného umelého koryta a položením potrubia do vybagrovanej ryhy v obnaženom dne. Jeho realizácia by si vyžiadala šesť mesiacov a nasadenie veľkého počtu ťažkých strojov. Projektanti inž. Kohútová z Povltavského priemyslu kameňa a kapitán Svoboda navrhli využiť na vyhĺbenie ryhy v štrkopieskovom dne Váhu i Hrona špeciálnu trhavinu Danubit Geofex a Infemit PN 40 a ihneď po odstrele spustiť do vzniknutej ryhy vopred pripravené potrubie. Na odstrel navrhli použiť nový kombinovaný milisekundový elektrický roznet, istený bleskovicovým rozvádzačom s oneskorovačom, vyvinutý vývojovým závodom Konštrukta Praha.
Na breh Váhu dorazil ropovod Družba pri Dolných Zeleniciach v marci 1961. Prípravou výbušných náloží na vyhĺbenie ryhy na dne rieky bol poverený 64. ženijný pluk, dislokovaný v Seredi. Veliteľom pluku bol major Milan Smola, jeho zástupcom pre veci politické major Antonín Stojan. Skupina vojakov, vedená poručíkom Zeleňákom, umiestnila v priebehu soboty 11. marca a noci zo soboty na nedeľu 12. marca 1961 do 143 azbestocementových pažníc zapustených do dna rieky 15 ton trhavín v špeciálnych azbestových puzdrách. Okolo desiatej hodiny dopoludnia sa ozvala mohutná detonácia, ktorá vymrštila masu vody a hliny do výšky 150 metrov, čím vznikla ryha na uloženie potrubia ropovodu. Pracovníci lomovej spoločnosti po úspešnom odstrele odovzdali štafetu mechanikom Hydrostavu, ktorí pripravené potrubie obalili latkami a naložili na koľajnice, dopravili ho k rieke a položili do vyhĺbenej ryhy. 22. februára 1962 bol ropovod Družba v Bratislave slávnostne uvedený do prevádzky a sovietska ropa začala prúdiť do nádrží Slovnaftu.
Zdroje: Fotografie – TASR
Text: Československý voják 28.10.1961, dostupné na https://www.digitalniknihovna.cz
Obrana lidu 24.2.1961, dostupné na https://www.digitalniknihovna.cz
Obrana lidu 8.4.1961, dostupné na https://www.digitalniknihovna.cz
Új Szó 14.3.1961, dostupné na https://www.hungaricana.hu
Dedovia postavili, vnuci bombardujú. Smutné.