Energopomoc alebo dotácia pre neschopnú poštu? Vaša pomoc mohla byť o 30 % vyššia, keby štát neplytval na jeden červený lístok!
Slovenská realita januára 2026 nám priniesla bizarný pohľad do poštových schránok! Štát sa rozhodol pomôcť občanom s vysokými cenami energií, čo je samo o sebe legitímny cieľ, no zvolený spôsob doručenia tejto pomoci odhaľuje hlbokú systémovú chorobu našej verejnej správy. Tisíce domácností dnes v rukách držia červený lístok s nápisom Poštový poukaz na výplatu, na ktorom svieti suma osem eur a pár centov. Tento kúsok papiera však nie je len symbolom pomoci, ale predovšetkým vizitkou neschopnosti modernizovať štát a dôkazom, ako sa milióny eur z našich daní prelievajú do neefektívneho štátneho kolosu s názvom Slovenská pošta!
Ak sa pozrieme na tvrdú ekonomickú realitu a porovnáme náklady na distribúciu tejto pomoci, zistíme, že štát sa správa ako najhorší možný hospodár. Podľa aktuálnych taríf Slovenskej pošty platných od 1. januára 2026 stojí jeden takýto poukaz pri hromadnom podaní približne 2,70 EUR. Ak by štát túto pomoc poslal moderným spôsobom, teda bankovým prevodom, náklady by boli prakticky nulové! Bankové prevody v rámci Štátnej pokladnice do komerčných bánk stoja štát v priemere menej ako 0,05 EUR za transakciu. Rozdiel v nákladoch na jednu domácnosť je teda priepastných 2,65 EUR. Pri celkovom počte 700 000 domácností, ktoré túto pomoc dostávajú, hovoríme o čistom plytvaní vo výške 1 855 000 EUR na jednu vlnu vyplácania. Keďže sú naplánované dve takéto vlny, štát vyhodí von oknom len na poplatkoch viac ako 3,7 milióna EUR ročne!
Tieto peniaze nejdú ľuďom na zaplatenie účtov za teplo, ale končia v administratívnom aparáte inštitúcie, ktorá už dávno stratila dych v súboji s modernou dobou. Je to priama daň za neschopnosť štátu vybudovať funkčný digitálny register bankových účtov svojich občanov a prepojiť údaje ministerstiev so Štátnou pokladnicou.
Pošta ako rukojemník politického populizmu!
Slovenská pošta sa v tomto procese štylizuje do roly nenahraditeľného partnera pre občana, no pravda je oveľa trpkejšia. Je to podnik, ktorý prešafáril svoju historickú šancu stať sa lídrom na trhu kuriérskych služieb. Kým súkromné spoločnosti za poslednú dekádu zaplnili Slovensko tisíckami balíkových boxov a plne zautomatizovali svoje procesy, pošta sa spamätala až v momente, keď jej podiel na trhu drasticky klesol. Nechala si ukradnúť najlukratívnejšie zákazky a teraz, namiesto toho, aby prešla skutočnou ozdravnou kúrou, sa stala odkladiskom pre štátne zákazky, ktoré majú umelo udržať jej zamestnanosť. Tento záchranný kruh však neplatí nikto iný ako my všetci zo svojich daní!
Absurdita celého systému vynikne ešte viac pri pohľade na pomer pomoci a nákladov. Pri ponúknutej sume 8,94 EUR tvoria náklady na doručenie (2,70 EUR) neuveriteľných 30 % z hodnoty samotnej pomoci! To znamená, že štát musí z našich daní vytiahnuť takmer 12 eur, aby do ruky reálne doručil necelých deväť EUR. V súkromnej sfére by takýto biznis model viedol k okamžitému vyvodeniu zodvednosti voči manažmentu. V štátnej správe sa to však nazýva služba vo verejnom záujme:-(
Stratená šanca na digitalizáciu?
Manažovanie štátu v tomto smere pripomína riadenie deravého korábu. Vidíme, kadiaľ peniaze unikajú, vieme že bankový prevod je 50-krát lacnejší, no napriek tomu radšej vedro za vedrom vylevame vodu von a tvárime sa, že všetko funguje ako má. Argument, že časť populácie nemá bankový účet v roku 2026, neobstojí ako dôvod na to, aby sa celoplošne uplatňoval najdrahší možný model doručenia. Ak by štát skutočne chcel šetriť, vytvoril by systém, kde by hotovostná výplata cez poštu bola len krajnou možnosťou pre malú skupinu ľudí, zatiaľ čo drvivá väčšina by pomoc dostala digitálne!
Každý kto dnes stojí v rade na pošte s týmto červeným lístkom v ruke, by si mal uvedomiť, že za jeho vystavenie sme spoločne zaplatili sumu za ktorú sa dalo nakúpiť viac energie pre tých, ktorí to naozaj potrebujú! Šafárenie s našimi daňami pokračuje v priamom prenose a my sa len nečinne prizeráme.ako neschopnosť manažovať štátne podniky stojí Slovensko milióny, ktoré by sme inde hľadali len veľmi ťažko. Do kedy budeme udržiavať takýchto blbcov na manažérskych stoličkäch?
Zdroj: FB
– – –