Nový rok 2026 sa začal v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave priam liečivo: v stredu 14. januára privítala na prasknutie plná záhradná čitáreň obzvlášť vzácneho hosťa – vynikajúceho chirurga a rovnako talentovaného básnika, aforistu a spisovateľa prof. MUDr. MIROSLAVA DANAJA, CSc. (* 1946), ktorý sa v januári tohto roku dožíva významného životného jubilea. V pohodovej, priateľskej atmosfére ho „vyspovedali“ moderátori PAVOL TOMAŠOVIČ a ŠTEFAN KUZMA a prečítali tiež ukážky z jeho tvorby. O hudobné vstupy sa postarali bluesmani PETER „BONZO“ RADVÁNYI a PAVOL „PABLO“ ABSOLON.
Bez ľudí by človek nič neznamenal
Ako povedal Š. Kuzma, v dielach prof. M. Danaja sa spája presnosť vedeckého myslenia s obraznosťou a citlivosťou básnického myslenia. Ako literáta ho charakterizuje pokojná reč, etický rozmer a schopnosť pomenovať existenciálne otázky bez pátosu. Dá sa povedať, že biely plášť je u neho zdrojom metafor. Prof. M. Danaj na úvod poďakoval organizátorom podujatia a tiež ostatným prítomným, svojej rodine, priateľom i svojim nebohým rodičom. Vyjadril radosť, že sa v zdraví dožil tohto pekného stretnutia. Ako kľúčové momenty, ktoré formovali jeho životnú dráhu, uviedol svoj pozitívny vzťah k biológii, medicíne i ľuďom, trvajúci od mladosti. Navyše, jeho krstní rodičia boli lekári a boli mu vzorom v skromnosti i v ochote pomôcť. Na jeho slová, že bez ľudí by človek nič neznamenal zareagovali poslucháči v záhradnej čitárni veľkým potleskom.
Životná cesta
Prof. M. Danaj sa narodil v Dolnej Strede nad Váhom. Jeho mama bola učiteľka slovenčiny. Medicínu študoval najprv v Košiciach, neskôr v Martine, kde v roku 1969 promoval. Svoj život zasvätil pomoci druhým. Do Trnavy chodil už ako medik na prázdninovú prax. Pôvodne chcel byť psychiatrom, no napokon po promóciách nastúpil na trnavskú chirurgiu. Tam pôsobil počas celej svojej profesionálnej kariéry, okrem dvoch rokov, ktoré strávil na študijných pobytoch na Slovensku i v zahraničí. V súčasnosti žije v Ružindole.
Medicína a literatúra
Že aj literatúra je súčasťou jeho života, si prof. M. Danaj uvedomil už vo veľmi mladom veku. Ako žiak 8. triedy základnej školy recitoval na Hviezdoslavovom Kubíne svoju vlastnú tvorbu. Celý život obdivoval literátov a počas štúdia intenzívne tvoril. Veľa jeho básní ostalo nepublikovaných. Zaujímavosťou je, že druhostupňovým bratrancom jeho mamy bol básnik VOJTECH MIHÁLIK. Prof. M. Danaj niekedy tvoril aj v nemocnici, napríklad vo voľných chvíľach počas nočných služieb napísal veľa aforizmov a sentencií.
Chvála pokory
Prof. M. Danaja podľa jeho vlastných slov medicína naučila, že sa oplatí žiť pre ľudí. Mnohí ľudia ukazujú zmysel života napríklad humorom. Aj on sám niekedy humorom odľahčoval ťažké situácie na operačnej sále. Mnohí jeho lekárski kolegovia, sestričky i pacienti ho inšpirovali k literárnej tvorbe a vďaka svojmu povolaniu si uvedomil význam pokory a pochopil, že úspech je relatívny (hoci, ako píše v jednej svojej sentencii, od medicíny sa neočakáva nič iné ako úspech). Literárna tvorba je pre neho posilňujúca. Je presvedčený, že empatia je vrodená, no človeka významne ovplyvňuje aj okolie. Prof. M. Danaj dlhé roky vyučoval na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave, zažil ešte pôsobenie jej zakladateľa a prvého dekana Dr. h. c. mult. prof. MUDr. VLADIMÍRA KRČMÉRYHO, DrSc. Veľa mu dala aj spolupráca na organizovaní 9 Chirurgických zjazdov „Trnava“ s medzinárodnou účasťou na pôde Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Trnava. Počas svojej kariéry sa často stretával s podporou, napríklad aj primátorov a županov. Nebyť prajných a ústretových ľudí, ktorým patrí jeho veľká vďaka, nebola by vyšla ani jeho najnovšia kniha Trnava – Malý Rím v bielom plášti (2023), ktorá je hlavne o trnavskej nemocnici.
Zošity a knihy pána profesora
Svoje celoživotné zaujatie literatúrou dal prof. M. Danaj najavo aj tak, že si do záhradnej čitárne priniesol jednu zo svojich nikdy nevydaných knižiek básní, ktorú ako študent napísal krasopisne do zošita. Š. Kuzma poznamenal, že mnohí ľudia píšu „do šuplíka“, a prof. M. Danaj do zošita. Podľa písma by človek ani neveril, že je lekár. Na otázku, ktorá jeho kniha sa rodila najťažšie, odpovedal, že to bola kniha Trnava – Malý Rím v bielom plášti, a to nielen pre svojich 445 strán. Našťastie si vraj plne neuvedomoval, do čoho ide. Písal ju tri roky a dala mu zabrať, pretože nie je historik. Nemá obľúbené miesto a čas písania, inšpirácia ho niekedy navštívi aj v noci alebo vo výťahu. Myslí si, že poézia i v budúcnosti zostane prínosnou, oslovujú ho verše VLADIMÍRA REISELA, a rapovým textom nevie prísť na chuť. Je presvedčený, že emočný súlad je pri písaní o niečo dôležitejší ako presnosť slova a dáva si veľký pozor na hrúbky, ktoré by mu mama ako slovenčinárka neodpustila. Písanie mu vraj nezobralo nič. A čo mu dalo? Môžeme dať toľko, koľko sme schopní.
Muzikoterapia
Blues sa ukázalo ako veľmi vhodná hudba k nemocničným témam. Bonzo Radványi, ktorý prof. M. Danajovi, milovníkovi hudby, vďačí za veľa, spieval a hral s bottleneckom na rezofonickej gitare s kovovým telom a Pablo Absolon pridával energické sóla na ústnej harmonike. Na tomto podujatí sme si vypočuli vo svetovej premiére pesničku Blues trnavského špitálu (čiže Špitál blues). Okrem hudby zaujala aj vtipným textom. Ďalšiu pesničku tvorili dve spojené: pomalá a depresívna Zdá sa, že končím a veselo znejúca I Had Enough. Tiež zapadli do nemocničnej témy a navyše ich premostila silná báseň prof. M. Danaja Aj by som… v podaní P. Tomašoviča. Pretože, ako poznamenal B. Radványi, pán doktor často cestuje, nechýbala rezká pesnička Travelling Blues, do ktorej opäť prečítal P. Tomašovič úryvok z tvorby vzácneho hosťa. Oficiálnu časť podujatia uzavrela obľúbená pesnička Nemám hlad, nemám smäd.
Na kávu k lekárom
Ešte predtým však zaznel odkaz prof. M. Danaja mladým autorom, že krása spočíva v rôznorodosti života. P. Tomašovič ocenil, že na stretnutí s týmto inšpiratívnym autorom sme si skutočne uvedomovali bytie tu a teraz a bytie spolu. Za to vyjadril prof. M. Danajovi veľkú vďaku a odovzdal mu krásnu kyticu kvetov za liečenie nielen skalpelom, ale aj slovom. Š. Kuzma zaželal pánovi profesorovi do ďalších rokov, aby k lekárom chodil iba na kávu. Prof. M. Danaj s dojatím priznal, že pred podujatím, na ktoré prišlo veľa jemu známych ľudí, pociťoval trému.
Dôvod na obavy však nebol. Obecenstvo v záhradnej čitárni počas celého večera odmieňalo búrlivým potleskom jeho slová a ukážky z jeho tvorby a tiež hudobné vstupy. Všetci prítomní tam strávili príjemné a podnetné chvíle a mnohí možno aj na nejaký čas pozabudli na svoje zdravotné problémy. Veď umelecké slovo lieči a hudba tiež.
Ružena Šípková
Foto: autorka
