Prvých súťažných zápasov sme sa dočkali až 8. novembra. Dievčatá plné očakávaní a zároveň sebadôvery, ktorá bola na babách určite vidno, vkročili na ihrisko v Petržalke. Treba povedať, že snaha, bojovnosť a nadšenie nás sprevádzali od začiatku prvého zápasu až do konca toho druhého. Zo začiatku nám chvíľu trvalo kým sa dievčatá na ihrisku zbavili prílišnej motivácie a trošku sa uvoľnili. Od tohto momentu už sme ovládli priebeh oboch zápasov a všetky dievčatá si schuti zahrali. Musíme trošku pochopiť, že priestor a spacing na ihrisku je veľmi dôležitý keďže už nehráme 3:3 alebo 4:4 ako v mikrolige. 10 hráčok na ihrisku je predsa len viac. Musíme sa vyhýbať tomu, že sa budeme na ihrisku zrážať viacero hráčok na rovnakom mieste. O to viac, keď sa hrá trošku v menšej telocvični. Každopádne sme ako družstvo a aj samotné hráčky len na začiatku cesty. Potešiteľné je ako sa baby povzbudzujú počas zápasov, ako sa v našom hernom prejave nachádza prihrávka a ako si dievčatá užívajú samotné zápasy.
Poďakovanie patrí rodičom a všetkým, ktorí v hojnom počte cestovali do Petržalky a podporovali naše hráčky počas oboch stretnutí.
Vyjadrenie k zápasom od Lucky Drábikovej: „1. zápas – Bol ľahší, lebo súperky nečakali aké sme dobré. Mali by sme sa zlepšiť, že si budeme lepšie chrániť loptu, lebo sme sa veľakrát o loptu museli trhať. Musíme zlepšiť obranu, stáť stále pri svojej súperke. Zápas sme aj tak vyhrali čo nás veľmi teší, ale musím pochváliť súpera, že sa zlepšuje. 2. zápas – Prvú štvrtinu bol zápas vyrovnanejší, lebo súperky už vedeli ako hráme. Postupne sme si spravili náskok proti nim a už svoje vedenie sme do konca zápasu nepustili. Počas celého zápasu sme urobili viacej chýb ako je chránenie lopty a zlepšenie obrany, ale budeme trénovať a postupne tieto chyby odstraňovať. Chcem pochváliť všetky moje spoluhráčky ako sa snažili a bojovali o každú loptu a máme najlepšieho trénera na svete.“
Tréner: Martin Bosý
