Ružena Scherhauferová, člen Redakčnej rady Seredské novinky | Septembrové vydanie tlačených Seredských noviniek prinieslo, okrem iných tém, i tému výročia objavu zlatých a strieborných mincí na Cukrovarskej ulici v Seredi. Rozhovor vám teraz prinášame aj na web www.seredskenovinky.sk.
****
Možno máte niektorí v pamäti, že pred mnohými rokmi sa pri výkopoch na Cukrovarskej ulici našiel poklad, ktorý môžeme hrdo pomenovať zlatým. Zašla som preto za znalcom miestnej histórie a predsedom občianskeho združenia VODNÝ HRAD v Seredi a pracovníkom Krajského pamiatkového úradu v Trnave, Mgr. arch. Rastislavom Petrovičom. Rasťo pomáhal aj so založením mestského múzea. Má v ňom vystavené zväčšeniny pohľadníc zo svojej súkromnej zbierky. Robí nášmu mestu a seredskému kaštieľu nielen skvelú reklamu, ale poskytuje pomoc pri zachovaní pamiatok a je nápomocný nášmu múzeu. Položila som Rasťovi množstvo zvedavých otázok, a tu sú jeho odpovede.
Rasťo, kedy a kde bol objavený poklad vzácnych mincí a kto ho objavil? Poklad objavili v stredu 17. septembra 1975 na Cukrovarskej ulici, na mieste, kde predtým stál dom Cecílie Janovej. Jej susedmi boli hodinár Macka a mäsiar Hilkovič. Dom stál približne oproti strednému vežiaku.
Vie sa aj, kto poklad objavil? Boli to: Pavol Kozáni, Ján Žitnan, Rudolf Šugra, Ján Ondrasek, Ján Budunský a Vít Sabo.
Ako došlo k objavu? Poklad našli pri bagrovaní na stavbe vtedy budovaného sídliska Sereď – Stred IV. Z rozbitej keramickej nádoby sa rozsypali zlaté a strieborné mince.
Koľko ich bolo? Na čom sa zhodli historici, ako sa tam dostali? 517. Najmladšie mince z roku 1916 datujú aj pravdepodobný rok, kedy ich počas 1. svetovej vojny niekto ukryl do zeme, v neistej dobe, možno na lepšie časy.
Čím je poklad zlatých a strieborných mincí výnimočný? Poklad z obdobia korunovej meny patrí medzi najväčšie, ktoré sa na Slovensku objavili.
Koľko bolo zlatých a koľko strieborných mincí a z akého obdobia? Poklad obsahuje 25 zlatých a 492 strieborných rakúsko-uhorských mincí z rokov 1858 – 1916. Mince, rakúske a uhorské koruny, vyrazili prevažne v kremnickej a viedenskej mincovni počas panovania cisára Františka Jozefa I. (1848 – 1916), známeho ako manžela cisárovnej Sisi.
Aká bola vtedy ich hodnota a čo si mohol ich majiteľ za ne kúpiť? Mince mali spolu kurzovú hodnotu 860 korún a ich majiteľ by si bol za ne v roku 1914, pred vypuknutím 1. svetovej vojny, mohol kúpiť u seredského mäsiara Fridricha Schmidta takmer 500 kg klobás.
Aké nálezné dostali ich nálezcovia? To neviem, v minulosti bolo nálezné pri drahých kovoch 20 percent z hodnoty nálezu.
A koľko by dostali tí, čo mince objavili za nájdenie a odovzdanie pokladu dnes? Dnes by dostali 100 percent z hodnoty nálezu. Nálezcom sa neoplatí špekulovať a nález neohlásiť na pamiatkový úrad. Práve naopak. Poviem prečo. Pri stavbe rodinného domu našli piati robotníci poklad strieborných mincí. Nález odovzdali starožitníkovi, ktorý im vyplatil 500 eur. Pritom poklad mal hodnotu 5000 eur, ktoré mohli dostať od štátu, keby poklad nahlásili. Priekupník nikdy nevyplatí nálezcom až 100% z hodnoty nálezu, nič ho k tomu nezaväzuje. Lebo by pri ďalšom predaji pokladu nezarobil. Ale štát v zastúpení pamiatkovým úradom musí postupovať podľa platného pamiatkového zákona, v ktorom je určené, že nálezca dostane až 100 percent z hodnoty nálezu, ak splní určité podmienky. Možno si pamätáte, bolo to medializované, pred rokmi našiel človek pri kopaní bazénu na svojom dvore 330 strieborných mincí. Poklad ohlásil na pamiatkový úrad a dostal nálezné takmer 70 000 eur. To by mu žiadny priekupník nikdy nevyplatil.
Čo musí urobiť občan, ak objaví vzácny predmet alebo predmety. Čo sa deje s nálezom? Ako som už povedal, podmienkou je nález ohlásiť na príslušný krajský pamiatkový úrad a to podľa kraja, kde sa našiel, najneskôr na druhý pracovný deň. A pokiaľ je to možné ponechať to na mieste, aby sa to dalo archeologicky preskúmať. Nález sa môže nájsť pod vyvráteným stromom v lese, v potoku, záhrade, pri čistení starého komína, pod podlahou alebo v múroch stavby, teda na miestach, kde si ho niekto ukryl.
Komu ich odovzdá, kto ich prevezme? Miesto nálezu preskúmajú archeológovia – zástupcovia krajského pamiatkového úradu, ktorý ho prevezmú a spíšu s nálezcom o náleze zápisnicu. Potom začína dlhý proces, na konci ktorého sú napr. stredoveký meč, novoveké mince, praveká sekerka, historický porcelán a iný nález odovzdaný do múzea a nálezca dostane vyplatené nálezné. Medzitým sa nález musí zaevidovať, odborne očistiť, popísať, zdokumentovať, zmerať a zvážiť, súdny znalec určí jeho hodnotu a pamiatkový úrad oznámi nálezcovi výšku nálezného a požiada ministerstvo kultúry o pridelenie príspevku na vyplatenie nálezného.
Čo sa dialo s naším pokladom? Nálezcovia ho vtedy odovzdali na Okresnom oddelení VB v Galante a odtiaľ sa mince dostali do okresného vlastivedného múzea, kde ich určil a odborne popísal numizmatik Jaroslav Polakovič. Začiatkom 80. rokov minulého storočia časť seredského pokladu vystavili na numizmatickej výstave v múzeu, ktoré vtedy sídlilo v Neogotickom kaštieli v Galante. Začiatkom 90. rokov minulého storočia poklad odborne zhodnotil a publikoval numizmatik PhDr. Ján Hunka. Po rekonštrukcii Vlastivedného múzea v Galante, ktoré dnes sídli v bývalej bankovej budove, je vystavený v trezore spolu s nálezmi mincí z vodného hradu, ktoré sa našli na nádvorí seredského kaštieľa.
Prečo nie sú mince vystavené v mestskom múzeu? V Seredi nie je v súčasnosti taký priestor, kde by mohol byť poklad vystavený.
Čo by bolo treba urobiť? Podniknúť kroky, aby taký priestor vznikol. Ak by vyhovoval technickým a bezpečnostným požiadavkám, mince by vlastivedné múzeum zapožičalo na vystavenie. A vystavovať by naozaj bolo čo. Veď máme aj iné objavy, počtom mincí menšie, nájdené na území Serede. Nie je to len poklad z Cukrovarskej ulice, ale aj z vodného hradu, či vzácny benátsky dukát zo Športovej ulice. Škoda, že za 50 rokov, ktoré uplynuli od nájdenia zlatého pokladu, mesto neprejavilo oň záujem. Stal by sa najväčšou atrakciou Serede, ale aj Slovenska. Ak si to my v Seredi nezariadime, nikto to za nás neurobí.
Zatiaľ bola v Seredi vystavená len časť pokladu a to raz na špeciálnej akcii 12. októbra 2019, ktorú pripravilo OZ VODNÝ HRAD v spolupráci s mestským múzeom, Vlastivedným múzeom v Galante a Národnou bankou Slovenska. V múzeu boli vystavené všetky zlaté a časť strieborných mincí.
Sú aj iné objavy mincí v tomto regióne? Bolo ich viacej, spomeniem aspoň jednu významnú lokalitu. Počas archeologického výskumu vodného hradu sa na nádvorí seredského kaštieľa našlo vyše 500 mincí. Okrem ojedinelých nálezov sa tam našlo aj päť pokladov zo 14. až 17. storočia prevažne strieborných a medených mincí. Mal som šťastie, keď som tam v roku 1988 brigádoval, našiel som jeden z nich, ten najstarší. Bolo to 19 kusov viedenských fenigov a 2 uhorské denáre zo 14. storočia.
Ďakujem ti, Rasťo, za príjemné popoludnie a zaujímavé rozprávanie. Ono sa to nielen dobre počúvalo, ale rozšírilo mi to aj vedomosti o nové poznatky. Dúfame, že sa v našom múzeu podarí postupne vytvoriť také podmienky, aby si návštevníci mohli mince kedykoľvek pozrieť a obdivovať ich.
Ružena Scherhauferová
