Do akej miery mal prezident USA vojenskú operáciu na území Iránu naplánovanú, či len nebol „oslnený rýchlou a úspešnou akciou vo Venezuele“ a či rozmýšľal aj nad scenármi, ktoré Venezuelu pripomínať nebudú ani zďaleka, sa môžeme len domnievať. Asi ale netreba veľkého odborníka na to, aby sme mohli povedať, že skôr plán B nebol.
Možno samotný odborníci v USA tušili, že ideálny scenár sa môže vymknúť spod kontroly, otázkou je, či prezident USA hlasy odborníkov počúva.
Nateraz to vyzerá tak, že sa Izraelu a USA vymklo spod kontroly pri konflikte v Iráne úplne všetko. Irán sa bráni skutočne účinne a do vojny svojim spôsobom zatiahol prakticky všetky štáty v regióne a asi s pomerne vysokou určitosťou môžeme povedať, že toto Donald nechcel.
Bombardovanie ťažobných, výrobných a skladovacích kapacít ropy Iránom v krajinách Blízkeho Východu spôsobilo vážne obavy o dodávky ropy v dohľadnej budúcnosti a to v globálnom meradle. Úplným zablokovaním Hormunského prielivu jeho zamínovaním, Irán problémy pre svetovú ekonomiku a globálny obchod zaklincoval tak, až to vyzerá na problém, ktorý rýchlo nedokážu vyriešiť ani USA a ich spojenci a to ani vojenskou cestou.
Je síce pravda, že velitelia armáde dokážu rozkázať v plávať loďami do prielivu a prípadne aj Iránom nakladené míny deaktivovať, no hrozba zo vzduchu pretrváva a pretrvávať bude dovtedy, pokým Irán bude mať kapacity dopravu v Hormunskom prielive ohrozovať.
V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že doteraz sme hovorili o armáde a ozbrojených silách. Ťažko však niekto rozkáže kapitánovi civilného tankeru či kontajnerovej lode s civilnou osádkou na palube spravidla najatom na konkrétnu plavbu, riskovať preplávanie zhruba 30 km úžinou pod hrozbou bombardovania raketami, či dronmi kohokoľvek nieto ešte momentálne k takýmto činom veľmi dobre motivovaného Iránu.
Ako nakoniec na všetky zlé, nepremyslené či populistické rozhodnutia politikov, aj v tomto prípade následky tejto vojny pocítia hlavne obyčajní, bežní ľudia. Rozdiel oproti väčšine iných lokálnych konfliktov je však v tom, že tentokrát ide nielen o ľudí krajín zúčastnených na vojnovom konflikte, ale prakticky všetkých na svete.
Tak, ako Vladimír Putin na Ukrajine zlyhal v odhadoch napadnutých Ukrajincov a Ruská federácia tvrdo dopláca na jeho nedomyslené plány a ignorované následky ním vyvolaného konfliktu, obdobne na tom je aj Donald Trump a USA. Kým v prípade vojny vedenej Ruskou federáciou na Ukrajine konflikt stále zostáva skutočne v danom regióne, vojna v Iráne prakticky od prvých dní sa dotýka nás všetkých.
Aké by sme si mal z toho zobrať svet ponaučenie?
Nevoliť do kľúčových funkcií bláznov, polobláznov a populistov, ale ľudí s cieľmi vyššími ako ukojenie túžby pomoci a snahe zapísať sa do histórie za každú cenu.
Až také jednoduché to je.
