Pohľad na Prezidentský, Grasalkovičov, palác sa rokmi výrazne zmenil. Možno nie priamo pohľad naň, no na okolie, ktoré v minulosti pôsobilo ako pokojné, obklopené tichou ulicou a minimálnym ruchom. Dnes už stojí uprostred rušného mesta plného dopravy, moderných prvkov a neustáleho zhonu. Stále je však významným symbolom štátnosti a dôležitou súčasťou identity mesta, ktorá spája minulosť s prítomnosťou. Niečo krátko z histórie:
„K architektonickým skvostom Bratislavy patrí rokokový Grassalkovichov palác. Pôvodný letný záhradný palác postavil po roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha, prezidenta Uhorskej kráľovskej dvorskej komory, viedenský architekt František Anton Hillebrand. V druhej polovici 19. storočia žil v Prešporku arciknieža Friedrich s manželkou Isabellou. Palác si najprv prenajal a roku 1897 ho kúpil za 480 000 zlatých. Palác navštívilo veľa významných osobností. Už roku 1775 to bola Mária Terézia, roku 1883 španielsky kráľ Alfons XII. Viac ráz sem zavítal cisár Franšiek Jozef. Na začiatku 20. storočia bol častým hosťom v paláci následník trónu arciknieža František Ferdinand d’Este. Jeho návštevy však nepatrili žiadnej z dcér arcikniežatského páru, súcich na vydaj. Prichádzal sem za ich dvornou dámou Žofiou Chotekovou. Napriek odporu cisárskeho dvora sa s ňou napokon oženil. Palác prišiel roku 1919 do majetku Československého štátu, stal sa sídlom vojenského veliteľstva. Roku 1939 ho upravili na účely rezidencie prezidenta prvej Slovenskej republiky. Po druhej svetovej vojne bol sídlom Slovenskej národnej rady a neskôr pionierskym palácom. Od roku 1993 je opäť sídlom prezidenta republiky. Pred prezidentským palácom na Hodžovom námestí stojí od roku 1986 fontána Planéta mieru od Tibora Bartfaya.“ (Gažo, Mikuláš – Holčík, Štefan – Zinser, Otto: Bratislava pred sto rokmi a dnes. 2003, strana 137)
To, ako vyzerala Michalská ulica v minulosti, si môžete pozrieť TU
