Iveta Tóthová | V piatok 6. marca sa v Mestskom múzeu v Seredi uskutočnilo komorné rozprávanie venované ženám seredského kaštieľa. Podujatie bolo pripravené pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa žien a venované tichej sile žien, ktoré stáli po boku významných šľachticov, no v dejinách často zostali v úzadí.
Stretnutie otvoril vedúci múzea Róbert Daňo, ktorý privítal hostí, medzi nimi aj primátora mesta Ondreja Kurbela. O osudoch aristokratických žien zo seredského kaštieľa následne rozprávala Martina Hilkovičová, ktorú dopĺňal Rastislav Petrovič, obaja z občianskeho združenia Vodný Hrad. Myšlienka pripraviť besedu vznikla podľa organizátorov spontánne počas príprav väčšieho historického projektu, ktorý sa v Seredi plánuje na september 2026. „Podujatie bude mať názov Grófky zo seredského kaštieľa – Aj grófky sú len ženy. Pri zbieraní a skompletizovaní podkladov som si uvedomila, že keďže sa blíži Medzinárodný deň žien, práve tieto tiché polovičky panovníkov si zaslúžia vlastné samostatné podujatie, aby sme si ich pripomenuli,“ povedala Martina Hilkovičová. Zároveň prezradila, že v spolupráci s dramatickým krúžkom Gymnázia Vojtecha Mihálika pod vedením Kataríny Valábkovej pripravujú na spomínaný september v Zámockom parku divadelné predstavenie. Prostredníctvom študentov budú priblížené práve príbehy grófok, ktoré kedysi žili v seredskom kaštieli.
Počas rozprávania v múzeu zaznelo, že postavenie žien v minulých storočiach bolo veľmi náročné. Ich osud býval neraz spečatený ešte pred narodením – sobáše sa dohadovali bez ich súhlasu a ženy často slúžili najmä na upevnenie majetku a postavenia rodu. Nemali takmer žiadne práva a stáli mimo veľkých politických udalostí, no práve ony často niesli ich najväčšie dôsledky. Ako hospodárky panstiev zodpovedali za majetok, poddaných i každodenný chod života v časoch, keď muži bojovali na vojnových výpravách alebo viedli politické rokovania v zahraničí. Nešlo pritom o jednoduchú úlohu – bola to doba bez elektriny či vodovodov a starostlivosť o chod panstva si vyžadovala veľkú dávku organizácie, vytrvalosti aj zodpovednosti.
Martina Hilkovičová a Rastislav Petrovič priblížili osudy viacerých aristokratiek, medzi nimi napríklad Anny Thurzovej, Alžbety Thurzovej, Anny Rosiny Listiusovej, Kristíny Nyáry, Uršuly Dersffy, Uršuly Esterházy, Evy Tököly, Kataríny Thökölyovej či Heleny Ilesházy. Návštevníci sa dozvedeli viac o ich manželstvách, rodinných prepojeniach i o tom, koľko detí vychovávali. „Práve tieto ženy často nepriamo písali veľké dejiny, hoci sa im nedostalo toľko pozornosti akú by si zaslúžili. Chceme zvýrazniť tichú silu žien, ktorých neviditeľná práca formovala históriu seredského kaštieľa aj mesta Sereď,“ doplnila Martina Hilkovičová.
Po skončení rozprávania nasledovala diskusia s návštevníkmi. Zazneli otázky napríklad o tom, prečo sa Šintavský hrad nezachoval, na ktorej strane rieky Váh stál alebo či si jeho neskorší vlastníci uplatňovali nárok na kaštieľ. Komorné stretnutie tak prinieslo nielen zaujímavé historické príbehy, ale aj priestor na živú debatu o minulosti mesta.
foto: autor
