Za socializmu v rokoch 1984 až 89 okrem vrstovníkov, resp. vrstovníčok zo ZSSR, som si písal aj s Rumunkou z mestečka Nadlac. Áno Rumunkou, aj keď s koreňmi zo Slovenska.
Vlastne, celý Nadlac je Slovenský, ide o mesto, kde sú Slováci doma.
Na rozdiel od Archangelska, Irkutska a iných nepochybne zaujímavých destinácií, do Rumunska som sa vybral aj osobne. A to hneď niekoľkokrát za sebou. A boli to zážitky, ktoré boli zaujímavé aj pre nás, napriek tomu, že aj my sme žili v totalitnom režime. Rumuni ale v úplne inej, krutej totalite a oni to cítili oveľa viac, ako my.
Svoje osobné poznanie prinesiem, zatiaľ výborné video o živote v krajine, ktorá svojho diktátora radšej hneď počas revolúcie popravila.
Koho toto zaujíma. Daj nočný Paríž. To by už nevoňalo