TT SK |MM| Jozef Viskupič vedie Trnavský samosprávny kraj už ôsmy rok. V rozhovore hovorí otvorene o tom, čo sa podarilo, čo nešlo tak rýchlo ako chcel, prečo je dôležité, aby sa regióny brali vážne a prečo považuje užitočnosť za najdôležitejšiu súčasť verejnej služby. Dotýka sa aj citlivých tém, od zdravotníctva cez školy, až po kultúru či financovanie regiónov a otvorene priznáva, že najväčšou motiváciou je preňho dôvera ľudí.
Trnavským županom ste už druhé volebné obdobie. Ak sa pozriete späť na tých osem rokov, čo vo Vás najviac rezonuje?
Keď si to človek zrekapituluje s odstupom, cítim najmä hrdosť. Nie na seba, ale na to, že sa nám spolu s tímom podarilo dotiahnuť veľa užitočných vecí najmä v oblastiach, ktoré ľudia poznajú z každodenného života. Od ciest a autobusovej dopravy, cez stredné školy a ambulancie až po kultúru či sociálne služby.
V politike je veľa rečí, no najlepšie sa cítim vtedy, keď vidím, že tie projekty naozaj slúžia ľuďom. Zároveň mám silný pocit zodpovednosti za hodnoty, ktoré sa dnes často spochybňujú. Počas tých rokov som sa vždy snažil presadzovať myšlienky demokracie, slobody a kritického myslenia – teda princípov, na ktorých stojí naša krajina. A práve v dnešnej dobe, ktorá je často hlasnejšia, podráždenejšia a menej trpezlivá než kedysi, je otváranie týchto tém ešte dôležitejšie.
Tento rok sa znova objavila otázka, či kraje vôbec potrebujeme. Ako to vnímate?
Prekvapilo ma to. Úprimne, cítim za tým snahu o účelové odvracanie pozornosti od problémov, ktoré trápia našu krajinu. Kraje majú obrovský zmysel, a to nielen na papieri. Robiť regionálny rozvoj bez regiónov asi nikomu nedáva zmysel. Redukovať otázku krajov iba na ambíciu opätovne krájať Slovensko na tri, päť alebo koľko častí je úplná hlúposť. Kraje sú kľúčové pri rozvoji regiónov vo všetkých kompetenčných oblastiach. Som presvedčený, že verejné služby, ktoré poskytujeme, by nikto nevedel zabezpečiť lepšie. Ani vzdialená centrálna úroveň, ani lokálna správa. Kraje dokážu reagovať na problémy ľudí – ak majú financie a kompetencie – rýchlo aj systémovo. Rozdiely, ktoré vidíme na Slovensku, sú regionálne. Nie obecné, ani celonárodné. Zmysel a sila krajov spočíva najmä v tom, že vyrovnávajú regionálne rozdiely. Preto kraje budeme vždy potrebovať.
Poďme konkrétnejšie. Zdravotníctvo ste si osvojili ako županskú tému. Je zdravotníctvo v kraji dnes dostupnejšie?
Zdravotníctvo bude večnou témou. Keďže nás štát nepúšťa do mnohých vecí a samosprávy majú v tejto oblasti len obmedzené právomoci, robia často zázraky. To sa platí aj v Trnavskom kraji. Zlepšeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti venujeme veľa úsilia. V Trnave sme otvorili úplne nové zdravotnícke centrum s ambulanciami všeobecného lekárstva, neurológie, kardiológie a psycho-sociálne centrum. Podporujeme mladých lekárov, hlavne v nedostatkových odbornostiach. Je to dlhodobá politika, ale má výsledky. Posilňujeme aj prevenciu – od očkovania proti HPV až po súťaž Mladý záchranár.
Zďaleka nie je všetko ideálne, ale veľa vecí jednoducho chceme a musíme posúvať dopredu. Dôležité je nevzdávať sa a makať ďalej dúfajúc, že sa zdravotníctvo stane premiérskou témou. Na budúci rok začíname stavať zdravotnícke centrum v Hlohovci a pripravujeme podobné projekty aj v ďalších okresoch.
Cesty a mosty sú téma, ktorá je celoslovenským problémom. Ľudia sa neustále sťažujú na ich stav a málokedy sú všetci spokojní…
Úplne tomu rozumiem. Stav ciest, no hlavne mostov bol na celom Slovensku dlhodobo zanedbávaný. A preto sme sa rozhodli otvoriť tému mostov a nedať s ňou pokoj. Od roku 2018 sa z toho stala celospoločenská téma. Vďaka dobrému systému kontroly však zasahujeme prostredníctvom „mostovej kobry“ včas tam, kde je to najviac potrebné. Opravili sme päťdesiatku mostov. Navyše sme postavili úplne nový župný cyklomost cez diaľnicu D1 a už dnes máme pripravené projekty
na rekonštrukciu posledných piatich mostov, ktoré sú v havarijnom stave. Keby takto zodpovedne postupoval štát, tak mosty neboli takou veľkou témou. Náš najväčší projekt, most cez Váh v Hlohovci, to bola obrovská investícia, ktorá výrazne zvýšila bezpečnosť nielen Hlohovčanov. Doplnili sme ho o cyklochodníky, aby slúžil aj ľuďom na bicykloch podobne ako nový župný cyklomost ponad diaľnicu D1 pri Zavare a Lávke Veľkej Moravy pri Kopčanoch. Starostlivosť o cestnú infraštruktúru je nekončiaci proces, kde nikdy nie je úplne „hotovo,” ale je to naša práca, preto v nej budeme systematicky a poctivo pokračovať.
Doprava je pre obyvateľov kraja každodenná téma. Tento rok ste hovorili o tom, že cestovanie po kraji má byť jednoduchšie. Čo sa za tým skrýva?
Keby som to mal povedať jednoducho, chceme, aby ľudia cestovali „na jeden lístok,“ čo v praxi znamená, že si kúpite cestovné raz a nemusíte riešiť, či presadáte medzi rôznymi regionálnymi autobusmi alebo na MHD v Trnave. Je to drobná zmena na papieri, ale veľká zmena v tom, ako sa ľuďom cestuje za prácou, do školy, k lekárovi, na kultúru či na futbal. Projekt je pilotne spustený v Trnave a v okolitých obciach, no cieľom je integrovať dopravu v celom kraji.
Zároveň zvyšujeme kvalitu a dostupnosť autobusov prímestskej dopravy. Vymenili sme 74 autobusov. Nové vozidlá sú spoľahlivejšie, majú nižšiu poruchovosť a lepší komfort.
Stredné školstvo je ďalšia veľká kompetencia. Čo sa zmenilo pre študentov 44 župných stredných škôl?
Veľmi veľa. A veľmi ma teší aj to, aká dobrá spolupráca je s riaditeľmi a riaditeľkami našich škôl. Bez nich by sa veľa vecí nepohlo. Hoci nemáme priamy vplyv na obsah vzdelávania, vieme výrazne zlepšovať prostredie, v ktorom študenti trávia väčšinu dňa. Debarierizovali sme viac ako dvadsať škôl a zmodernizovali internáty, športoviská, dokonca aj skleníky. Vynovili sme odborné učebne a najbližšie sa zameriame na chemické a fyzikálne laboratóriá, aby mali študenti lepšie podmienky pre prírodovedné odbory.
Rozšírili sme duálne vzdelávanie a rozbehli TalentCentrum, ktoré žiakom končiacich ročníkov základných škôl pomáha nájsť odpoveď na otázku: „Čo zo mňa bude?“. Investícia do školstva, to je investícia do budúcnosti krajiny, ktorá sa neprejaví hneď zajtra, ale rozhodne o tom, aké Slovensko budeme mať o desať či dvadsať rokov. Preto sme racionalizovali sieť škôl tak, ako sa má. Nie diktátom zvrchu, ale na regionálnom princípe, a ideme tak príkladom aj pre ministerstvo školstva. Ak chceme silné regióny, potrebujeme silné školy a pedagógov, ktorí majú podmienky robiť svoju prácu dobre. Vzdelanie je pre mňa základná infraštruktúra budúcnosti.
V sociálnej oblasti kraj tradične naráža na najťažšie životné situácie. Čo by ste vypichli?
Vybudovali sme nové zariadenie sociálnych služieb v Moravskom Svätom Jáne, ďalšie budeme stavať v Piešťanoch, či v Smolinskom. Rozšírili sme kapacity v Medveďove, Galante aj v Šoporni. Modernizujeme aj na Dobrej Vode a v Skalici. Venujeme sa aj pracovným podmienkam ľudí, ktorí v sociálnych službách pracujú, pretože bez nich žiadna investícia do infraštruktúry nemá zmysel. Postupne riešime aj moderné formy starostlivosti, napríklad formou podporovaného bývania. To sa nám podarilo napríklad v Senici a Galante. Klienti sa vďaka tomu učia žiť samostatný život, variť si, upratovať, či nakupovať.
Ako sa darí regionálnej kultúre? V poslednom čase to pre tento sektor nie je jednoduché.
To, čo sa deje v kultúre je jedným slovom katastrofa. Najväčším problémom je nefunkčný a spolitizovaný Fond na podporu umenia, do ktorého samosprávy menovali svojho zástupcu až na trikrát. Ide o desiatky zastavených projektov, ktoré sa týkajú aj našich galérií, múzeí, či divadiel. Napriek tomu robíme, čo môžeme. Investujeme do nášho župného divadla v Trnave, otvorili sme nové oddelenie beletrie v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave, rekonštruujeme okolie knižnice v Senici.
A pripravujeme veľký projekt – úplne novú knižnicu v Galante. Regionálna kultúra je dôležitá aj preto, Že ako chrbtica drží pokope komunity a dáva ľuďom pocit, že ich mesto či obec má vlastný príbeh. A najmä v časoch, keď je spoločnosť unavená a rozdelená, je kultúra jedným z mála priestorov, ktoré ľudí prirodzene spájajú.
Letisko Piešťany – to je ďalšia téma, ktorá má veľký potenciál, ale aj svoje problémy. Ako dopadla aktuálna sezóna?
Sezóna bola zložitá najmä kvôli krachu cestovky Happy Travel. Aj napriek tomu sa podarilo prepraviť okolo 14-tisíc cestujúcich. Pribudla nová destinácia Burgas a vrátil sa obľúbený Cyprus. V spolupráci s Krajskou organizáciou cestovného sme pokračovali v rozvoji takzvanej incomingovej linky priamo zameranej na privážanie turistov na Slovensko. Na linke Tel Aviv– Piešťany sme privítali 3 710 cestujúcich, čo prispelo k rekordným číslam návštevnosti kraja v auguste tohto roka. Momentálne rokujeme o destináciách na ďalšiu sezónu, vrátane exotickejších trhov, napríklad Kuvajtu.
Počas svojich vystúpení často spomínate spoluprácu s obcami a mestami. Prečo ju považujete za takú podstatnú?
Lebo bez nej to nejde. Obce a mestá sú prvá línia. Spoločne sme zastavili rozširovanie skládky Vlčie Hory, riešime protipovodňovú ochranu Záhoria a odmietli sme výstavbu veternej elektrárne medzi Hlohovcom a Galantou. Pre obce a mestá musí byť kraj partner, nie úrad, ktorý sídli v Trnave a rozdáva rozumy. To isté však platí aj o vzťahu medzi centrálnou vládou, respektíve parlamentom, a krajmi. My sme obyvateľmi volení predstavitelia so zodpovednosťou. Pre centrálnu moc sme partneri, nie servisné organizácie. Preto nás musia rešpektovať, a to platí aj o zachovaní výšky daňových príjmov, z ktorých zabezpečujeme služby a rozvoj.
Tento rok ste obhájili mandát predsedu združenia samosprávnych krajov SK8. Zastupujete tak záujmy krajov aj v Bruseli. Je to vidieť aj doma?
Byť predsedom SK8 neznamená len reprezentovať kraje navonok, ale aj trpezlivo vysvetľovať, prečo majú kraje fungovať ako rovnocenný partner. Na európskej úrovni sme pri tvorbe politík aj rozhodnutí a mám pocit, že nám tam rozumejú – na rozdiel od našej vlastnej národnej úrovne, kde je spolupráca naša s vládou čoraz horšia. V Bruseli sme bojovali najmä za spravodlivé nastavenie eurofondov a za to, aby sa regióny nebrali ako administratívna povinnosť, ale ako miesto, kde sa láme kvalita života ľudí. Nie všetko sa dá zmeniť hneď, ale posun je viditeľný. Doma to znamená férovejšie podmienky pri, financovaní a to, že pri tvorbe európskych politík sú kraje konečne počúvané.
Blíži sa volebný rok. Čo sú pre vás priority?
Dokončiť to, čo je rozpracované a pripraviť sa na ďalšie výzvy. Kraj má stabilné financie, dlh sme znížili pod 30 %. To nám umožňuje ísť do veľkých projektov, napríklad rekonštrukcie hvezdárne v Hlohovci, budovania nového zdravotníckeho zariadenia Zdravá župa v Hlohovci, alebo spolufinancovania obnovy Prachárne v Trnave. A veľmi sa teším aj na jednu vec, ktorá má pre mňa osobný rozmer a jednomyseľne ju odobrilo aj župné zastupiteľstvo. Už o pár mesiacov vo Veľkej Mači slávnostne odhalíme Pamätník slobody slova. Je to dôležitá pripomienka toho, že slobodu a odvahu si musíme chrániť, lebo nie sú samozrejmosťou. Práve v dôsledku ich ochrany vyhasol na území Trnavského kraja život Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
V rozhovore často spomínate konkrétne služby a projekty. Často hovoríte aj o tom, že verejná služba má byť najmä „užitočná“. Čo pre vás tento princíp znamená v praxi?
Byť užitočný znamená makať na tom, aby veci fungovali a pomáhali ľuďom v každodennom živote. Pre mňa má verejná služba zmysel iba vtedy, keď je užitočná pre „Sváka ze Skalice,“ „ujka z Rakovíc“ alebo „asszonku z Veľkého Medera”. Znamená to tri jednoduché veci. Po prvé, počúvať, čo ľudí trápi, nie čo by sme chceli, aby ich trápilo. Preto toľko chodím do škôl, zariadení sociálnych služieb či na cesty v rôznych okresoch. Problémy vidíte až vtedy, keď ste fyzicky tam.
Po druhé, reagovať rýchlo. Mnohé veci ľudí nezaujímajú ideologicky, ale prakticky — či im ide autobus, či majú lekára v okrese, či sa ich dieťa dostane k odbornému vzdelaniu, či je most bezpečný. Užitočnosť sa meria tým, ako rýchlo dokážeme tieto veci posúvať dopredu. Ak by nás séria vlád vrátane tejto nepripravovala o zdroje a nehádzala nám polená pod nohy, išlo by nám to rýchlejšie.
A po tretie, nehrať sa na veľké politické gestá. Verejná služba je o drobnostiach, ktoré však ľuďom uľahčujú život – jeden lístok v doprave, debarierizovaná škola, nová telocvičňa, dostupnejší lekár… Toto je reálny úžitok našej práce pre ľudí.
Na záver niečo osobnejšie. Čo vás vie potešiť v období Vianoc?
Čas s rodinou. Teším sa na to, že budem môcť stráviť čas s tými, ktorí sú mi najbližší. Počas roka sme spolu málo, keďže obaja s manželkou pracujeme a deti chodia do školy, športujú a majú kultúrne koníčky. Najstarší syn je od svojich 15 rokov v Banskej Bystrici. Preto sa už neviem dočkať toho, keď si budeme všetci spolu doma užívať spoločný čas.
Čo by ste popriali obyvateľom Trnavského kraja?
Najmä pokoj a zdravie. A trochu viac času na veci, ktoré nám robia radosť.
