Iveta Tóthová | V Mestskom múzeu v Seredi sa už niekoľko mesiacov odohráva malý zázrak, ktorý si všimli nielen zamestnanci, ale už aj návštevníci.
Pod obrazom barónky Angeliky van Brienen de Grootelindt stojí živá kytica tulipánov, ktorá — napriek kalendáru — akoby odmietala starnúť. Vedúca múzea Mária Diková ju kúpila ešte v marci v jednom zo seredských kvetinárstiev ako súčasť veľkonočnej výzdoby. „Odvtedy som ju poliala možno tri- či štyrikrát, vždy len trochou vody, pre mňa je to malý zázrak,“ hovorí s úsmevom. Jej kolega Róbert Daňo dodáva: „Kytica prežila aj horúce leto, už máme december a kvety stále neopadali ani nezvädli.“
Kytica stojí pred veľkým historickým zrkadlom, ktoré pôvodne patrilo seredskému kaštieľu a kedysi bolo súčasťou jeho mobiliára. Dnes je opäť na verejnosti — tak ako kedysi v šľachtickom prostredí — a ticho odráža ľudí, predmety aj príbehy okolo seba. Vedľa neho stojí figurína oblečená v replike barónkiných šiat a účesu, čo celej scéne dodáva dojem, akoby sme sa ocitli v dávnych časoch.
A práve tu sa prichádza otázka: Môže za dlho živo pôsobiacu kyticu priaznivá klíma múzea? Alebo na ňu vplýva blízkosť starých predmetov, ktoré roky prežili vďaka starostlivosti a pozornosti mnohých ľudí? Niekedy totiž prostredie nabité históriou dokáže vytvoriť zvláštnu atmosféru.
Príbeh nezvädnutej kytice je tak možno len výsledkom fyziky a dobrých podmienok. Alebo… je v ňom aj kúsok tajomstva, ktoré sa v múzeách občas objaví, keď sa minulosť a prítomnosť stretnú v jednom okamihu.
foto: autor
