Ing. Zuzana Slahučková, referent komunikácie MsÚ Sereď | Ing. arch. Viktor Šabík patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej architektúry. Je držiteľom Krištáľového krídla a trojnásobným laureátom ceny CE.ZA.AR. Pod jeho rukami vznikli projekty ako Staré divadlo v Nitre, Dom medzi stromami či hotel Chateau Gbeľany. Na jeseň 2023 prijal novú výzvu – stal sa hlavným architektom Serede. Pri príležitosti Svetového dňa architektúry (6. október) sme sa s ním porozprávali o meste, ktoré sa učí snívať nové sny.
Ako nový hlavný architekt v Seredi – čo vás najviac prekvapilo?
Predtým som Sereď poznal len z autobusu a podľa Niklovky. Po nástupe som si musel mesto „osvojiť“, nájsť záchytné body a objaviť jeho ducha.
Čo sa vám podarilo preniesť zo skúseností z Nitry?
Nitra a Sereď sú úplne odlišné. V Nitre má Útvar hlavného architekta desať ľudí, kedysi dokonca dvadsať. Tu som v podstate sám a spadám priamo pod primátora, čo je však výborná forma spolupráce. Skúsenosti z Nitry chcem využiť najmä pri príprave nového územného plánu, zavedení kultúry súťaží a lepšej komunikácii s verejnosťou.
Ktorý kút Serede má podľa vás najväčší skrytý potenciál?
Jednoznačne rieka Váh. Je dôvodom vzniku mesta – pôvodný Vodný hrad strážil prechod cez rieku a mesto stálo na križovatke dvoch ciest, vodnej a cestnej. Tento fakt je dnes úplne potlačený a necítiť ho, hoci práve v ňom je obrovský potenciál.
Pod vaším vedením vznikla prvá architektonická súťaž – na Námestie republiky. Čo tým sledujete?
Súťaž je podľa mňa najlepší spôsob, ako získať kvalitné riešenie. V Seredi chýbala, prvou skúškou bolo Pastoračné centrum. Prišlo viacero originálnych návrhov vrátane zahraničných ateliérov, vyhral brniansky ateliér TřiČtrnáct. Bez súťaže by to nebolo možné.
Pri Námestí republiky sme dali jasný signál, že máme záujem o kvalitu – súťažné podmienky overila Slovenská komora architektov a v porote sú odborníci na čele s profesorom Stempelom z Prahy. Je to malý krok pre ľudstvo, ale veľký krok pre Sereď.
Najväčšia výzva pri hľadaní riešenia námestia?
Námestie dnes patrí autám, chceme, aby patrilo ľuďom. Je to pritom historicky významný priestor – kedysi na ňom stál kostol a pod parkoviskom je cintorín. Aj COOP, vlastník časti námestia a obchodného domu, sa zapojil do prípravy súťažných podmienok. Výsledkom musí byť verejný priestor, kde bude mať dominanciu občan, nie auto.
Keby ste mohli zajtra pridať jeden prvok do mesta – čo by to bolo?
Z praktických vecí by som zjednotil zábradlia v centre mesta v súčasnom dizajne. Ale ak by som bol odvážnejší, vybudoval by som mestskú pláž pri Váhu – s pavilónmi, ihriskami či plávajúcim pódiom. Aby sme jasne ukázali, že Sereď je mesto na rieke, nie mestom, kadiaľ rieka len preteká.
Ak by Sereď bola budovou, aký štýl by mala?
Moderný, no so silnou historickou pamäťou. V minulosti tu boli plávajúce mlyny, drevo sa zvážalo po Váhu a používalo sa aj na hrad. Drevo by preto mohlo byť prirodzeným prvkom aj v súčasnej architektúre. Doplnil by som dynamiku rieky, industriálny odkaz Niklovky aj železnice. Takúto budovu by som si veľmi rád navrhol.
Môže architektúra rozprávať príbeh Serede?
Samozrejme. Mesto má veľa príbehov, ktoré sa dajú pretaviť do architektúry. Nemusí byť turistickým centrom, dôležité je, aby bolo vľúdne pre domácich. Potenciál tu je, len ho musíme objaviť a priblížiť obyvateľom.
Ako by ste chceli, aby si budúce generácie spomenuli na vašu prácu?
Rád by som, aby vznikol kvalitný územný plán vytvorený v spolupráci s občanmi. Územný plán je dohoda, akú má mať mesto tvár. Dôležité je vtiahnuť ľudí do rozhodovania – cez participáciu, prezentácie súťaží, diskusie. Verím, že si budú pamätať, že prvá súťaž v Seredi bola na podobu Námestia republiky. A želám si, aby sme dokončili rekonštrukciu divadelnej sály, aby Sereď mala kultúrny priestor, aký si zaslúži.
Veríte, že mestský priestor môže „liečiť“ spoločnosť?
Áno. Ak je verejný priestor pekný a vľúdny, ľudia sa správajú kultúrnejšie. Prostredie vychováva. Sereď už urobila prvé kroky k lepšiemu obrazu – možno to ešte nie je viditeľné pre celé Slovensko, ale proces začal. Je to beh na dlhú trať, no postupne sa to určite podarí.
V nejakej súťaži, ktorú vraj vyhodnocovala umelá inteligencia, získala Sereď prvé miesto najnevabnejsich miest , za ňou sa umiestnil tuším Žiar nad Hronom, Handlová…. už neviem ďalšie. Tak to bude asi naozaj tvrdá práca, aby sa to zlepšilo. Pan architekt ma pravdu, prenikol do problematiky, len mu budú šoféri nadávať kvôli parkovaniu pred Jednotou. Len nech nenavrhnu kovové lavičky, na ktorých vás oziabe zadok, keď na nich sedíte. Tak ako je to na autobusovej stanici v Nitre. Nebol to náhodou jeho návrh? Možno by bolo dobre podporiť cestovný ruch po rieke ako bol kedysi Camping. Sem chodilo toľko vodákov a trampov aj z Čiech. No ale to by som už asi chcel veľa. Uvidíme, ak dozijeme. Držím palce.
Pekný rozhovor, cítit v ňom nadhľad.
Keď to tá umelá inteligencia posudzovala podľa fotiek z tejto stránky tak sa nečudujem. / berte to ako žart /. A ešte zdôrazňujem že som pochopil pravidlám diskusie.
Tak už lavičku na Pekarskej pri Nike mať nebudeme, keď sa miesto na ňu určené dáva do pôvodného stavu?
Už sa niekto prebral?
Mohol by niekto zodpovedný povedať koho to bol výmysel?
Má s tým niečo spoločné mestský architekt?
Tento lapsus spoločne s lapsusom parkovacích miest na Mlynárskej diskvalifikuje celý MÚ od primátora až po upratovačku od kompetentnosti niečo vybudovať v prospech občana.
Pre a je to lavička je už osadená tak pri Nike ako aj pri pošte plus smetné koše a popolníky.treba sa ísť prejsť a nesediet doma na riti.
Pre Marlboro 6. októbra 2025, 19:56
Beriem späť.
Chcete pretvorit namestie republiky na miesto pre ludi, ked popri nom ide hlavna cesta, na ktoru ústi križovatka, ktora spaja smer z TT a GA?
A to ani nevravim, ze spaja nakupne centra
Nikdy to nebude miesto pre ludi a mozme to vyčačkať ako chceme (okrem nedele resp. sviatkov, ked su obchody zatvorene)
Neda sa nič robiť, sme civilizácia spojena s autami a jedine riesenie ako vysadit ludi z aut je zvysit cenu aut a energii tak, aby boli nedostupné pre vacsinu obyvatelstva (vratane strednej vrstvy)
Mimochodom uz sa to deje
Uršula má najnovšie riešenie s autami. Jeden nápad lepší ako druhý.