MESA10 |MM| Ekonómovia upozorňujú, že výškou priemernej mzdy nás predbehlo už aj Rumunsko.
V nadväznosti na ďalšie kolo zvyšovania daní vypracovali analytici MESA10 analýzu, v ktorej upozorňujú na rastúcu daňovú záťaž a upadajúcu relatívnu životnú úroveň na Slovensku. V rámci druhého ročníka projektu „Čo dostávam za svoje dane“ detailne zmapovali kvalitu verejných služieb, ktoré štát poskytuje občanom za ich dane a odvody.
MESA10 je slovenský think-tank, ktorý sa venuje ekonomickým a sociálnym analýzam.
Výkonný riaditeľ MESA10 Ján Marušinec hovorí: „V uplynulých mesiacoch sme vykonali komparatívnu analýzu verejných výdavkov Slovenska a susedných krajín. Hľadali sme odpoveď na otázku, či je kvalita verejných služieb na Slovensku adekvátna výške daní. Pozreli sme sa na kvalitu dopravnej infraštruktúry a vzdelávacieho systému, ale porovnali sme napríklad aj výšku sociálnych benefitov, ktoré tieto štáty poskytujú svojim občanom. Naše zistenia žiaľ nevyznievajú dobre pre Slovensko, pričom ďalšie zvyšovanie daní zaostávanie Slovenska za okolitými štátmi ešte viac prehĺbi.“
Závery analýzy sú jednoznačné: Obyvatelia Slovenska platia vyššie dane než občania väčšiny susedných štátov, ale kvalita verejných služieb tomu rozhodne nezodpovedá.
Podľa ekonomického analytika MESA10 Tomáša Meravého patrí ku kľúčovým problémom Slovenska nedokončená dopravná infraštruktúra: „Poliaci a Maďari sa dnes vedia po diaľnici plynule dostať od západnej po východnú hranicu svojho štátu. Slovák sa po diaľnici nedostane ani len zo Žiliny do Ružomberka.“
Situácia je podľa analytikov ešte horšia, pokiaľ ide o kvalitu vzdelávacieho systému. Slovenskí žiaci zaostávajú v testoch OECD PISA za žiakmi z okolitých štátov, pričom sa ich skóre s každým testovaním ďalej zhoršuje. Slovenské univerzity sa v medzinárodných rebríčkoch umiestňujú hlboko pod univerzitami z okolitých štátov. Rozdiely sú priepastné. Medzi najlepšou českou a najlepšou slovenskou univerzitou v rebríčkoch kvality figuruje ešte ďalších 500 univerzít.
Ekonómovia ostro kritizovali sociálny populizmus vlády: „V poslednom období zaznamenáva Slovensko enormný nárast sociálnych výdavkov. Od roku 2018 narástli o celé 4% HDP. Napriek tomu na Slovensku rok čo rok rastie miera chudoby.“ Podľa Meravého peniaze nesmerujú tam, kde by mohli ľuďom pomôcť vymaniť sa z chudoby, ale slúžia len ako nástroj kupovania si popularity vládnymi stranami. „Štedrosť dôchodkového systému na Slovensku dnes evidentne prekračuje reálne možnosti nášho štátu. Keď sa však pozrieme na samotnú výšku starobných dôchodkov, tak sú druhé najnižšie v regióne, a to aj po započítaní trinásteho dôchodku“.
Dôvodom je podľa analytikov práve sociálny populizmus vedúci k stagnácii ekonomiky. Slabá ekonomika znamená nízke platy, a z nízkych platov budú nízke dôchodky.
„Sociálny populizmus v konečnom dôsledku škodí aj samotným dôchodcom“ zhŕňa situáciu Meravý a upozorňuje, že priemerná mzda na Slovensku už zaostáva aj za Rumunskom. „Kým na Slovensku si zamestnanec v priemere zarobí v hrubom iba niečo cez 1500 eur mesačne, v Rumunsku už priemerná mesačná mzda prekročila 1800 eur. V Poľsku je priemerná mzda vyše 2000 eur, v Česku vyše 1900 eur a v Maďarsku vyše 1700 eur mesačne.“
Jediný, kto z celej situácie profituje, sú vládni politici, ktorí si po nástupe do funkcie razantne zvýšili svoje vlastné platy. Prezident s mesačným platom prevyšujúcim 18-tisíc eur zarába viac než francúzsky prezident, ktorého mesačný plat činí 16-tisíc eur. Platovým koeficientom vo výške 12-násobku priemernej mzdy naša hlava štátu prevyšuje dokonca aj španielskeho kráľa Filipa VI.
S mesačnou odmenou prekračujúcou 7-tisíc eur mesačne sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky platovo pohybujú na úrovni poslancov vo Švédsku a Fínsku. Finančné odmeny poslancov na Slovensku dosahujú 5-násobok priemernej mzdy, čo je najvyššia hodnota v celej Európskej únii.
Predseda vlády Slovenskej republiky sa s platom prevyšujúcim 12-tisíc eur mesačne pohybuje na úrovni 8-násobku priemernej mzdy, čo je druhý najvyšší platový kvocient v EÚ za maďarským premiérom. Keďže však značnú časť jeho odmeny tvoria nezdanené paušálne náhrady, v čistom jeho plat dosahuje až 9-násobok priemernej mzdy. Súčasný premiér si zároveň nechal schváliť doživotnú rentu vo výške 4115 eur mesačne, ktorá mu bude patriť po odchode z funkcie ústavného činiteľa. Spolu s vysoko nadpriemerným starobným dôchodkom by tak už o niekoľko rokov mohol od štátu poberať celkovú rentu dosahujúcu až 6-tisíc eur mesačne.
prezentacia MESA10 Co dostavam za svoje dane II
– – –
Dobrý deň, dámy a páni.
SLIDE 1 – Akú protihodnotu dostávajú daňoví poplatníci za svoje dane?
V mesiacoch máj až september sme v MESA10 pripravili druhý ročník analytického projektu „Čo dostávame za svoje dane“.
SLIDE 2 – Ciele projektu „Čo dostávam za svoje dane II“
Kým minulý rok sme sa sústredili výhradne na porovnanie daňových systémov krajín V4 a Rakúska, tento krát sme sa detailne pozreli na výdavkovú stránku verejných rozpočtov z hľadiska kvality poskytovaných služieb. V rámci ďalšej vlny konsolidácie vláda ohlásila ďalšie zvyšovanie daní, ktoré sa negatívne dotknú občanov. Otázka, ktorú sa snažíme našim projektom zodpovedať, znie: Je kvalita verejných služieb na Slovensku adekvátna výške daňových sadzieb? Je toto zvyšovanie daní oprávnené? A ako je na tom Slovensko v porovnaní s okolitými štátmi?
Dámy a páni, to, čo v tejto prezentácii uvidíte, je realita. Nie je to naša fantázia a nie sú to ani výmysly. Len realita.
SLIDE 3 – Daňové sadzby
Najprv však krátka rekapitulácia, kde sa Slovensko aktuálne nachádza vo výške daní.
SLIDE 4 – DPH je na Slovensku relatívne vysoká
Základná sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 23% patrí medzi najvyššie v Európskej únii. Len 7 európskych štátov ju má vyššiu.
SLIDE 5 – Slovenská firemná daň je najvyššia v regióne
Daň z príjmov právnických osôb, ktorá od obratu 5 mil. eur dosahuje 24%, je najvyššia v regióne. Ďalej sú tu dve nesystémové a neštandardné daňové licencie a transakčná daň. Takýto spôsob zdanenia demotivuje podniky od investovania na Slovensku a tým priamo poškodzuje rast slovenskej ekonomiky.
SLIDE 6 – Zdanenie práce na Slovensku patrí k najvyšším
Zdanenie miezd zamestnancov je na Slovensku takisto extrémne vysoké. Daňovo-odvodové zaťaženie práce dosahuje v priemere 42,6%, čo je druhá najvyššia hodnota v rámci nášho regiónu po Rakúsku a jedna z najvyšších v OECD. U vyšších než priemerných miezd dosahuje celkové zdanenie aj viac než 50% ceny práce.
SLIDE 7 – Makroekonomické prognózy
Takéto vysoké daňové sadzby samozrejme majú vplyv na ekonomický rast.
SLIDE 8 – Najnovšie prognózy veštia nízky rast HDP
Podľa aktuálnych oficiálnych prognóz rastu HDP bude Slovensko v tomto a budúcom roku dovedna druhou najpomalšie rastúcou ekonomikou v regióne. Tempo rastu ekonomiky má dosiahnuť len 1,3%, resp. 1,6%. Pomalšie bude rásť už len Rakúsko, čo však nie je žiaden zázrak, pretože Rakúsko patrí už niekoľko rokov k najpomalšie rastúcim ekonomikám EÚ a posledné dva roky bolo v recesii. Slovensko sa teda bude naďalej v porovnaní s našimi susedmi ekonomicky prepadávať.
SLIDE 9 – Veľkosť štátu a štruktúra výdavkov
Prejdime teraz na samotnú podstatu našej analýzy. Kam smerujú peniaze daňových poplatníkov?
SLIDE 10 – Miera prerozdeľovania atakuje 50% HDP
Celková miera verejných výdavkov na Slovensku je už tretia najvyššia v rámci skúmanej skupiny krajín a približuje sa k 50% HDP.
SLIDE 11 – Rastú najmä sociálne transfery
Dôvodom pre razantný nárast veľkosti štátu je rapídny nárast sociálnych transferov. Sociálne výdavky na Slovensku narástli zo 14,2% HDP v roku 2018 na 17,6% HDP v roku 2023 a podľa našich odhadov by v roku 2024 mali prekročiť 18% HDP. Ide teda o nárast o celé 4% HDP v priebehu niekoľkých rokov. Takýto razantný nárast sociálnych výdavkov nezaznamenal žiaden iný štát Európskej únie. Dôvodom sú rastúce výdavky na starobné dôchodky.
SLIDE 12 – Sú už druhé najvyššie v regióne
Veľkosťou týchto sociálnych transferov už je Slovensko na druhom mieste v regióne za Rakúskom.
SLIDE 13– Miera chudoby
Napriek tomu na Slovensku rok čo rok rastie miera chudoby.
SLIDE 14 – Značná časť domácností má ťažkosti vyžiť
Podľa údajov Eurostatu až 26% domácností na Slovensku má ťažkosti vyžiť zo svojho príjmu, čo je najvyššia hodnota v regióne. Ide zároveň o tretiu najvyššiu hodnotu v celej EÚ po Grécku a Bulharsku. Prečo je to tak?
SLIDE 15 – Dopravná infraštruktúra
Poďme sa pozrieť na to, kam smerujú peniaze daňových poplatníkov. Ako prvé sa pozrieme na dopravnú infraštruktúru, konkrétne na sieť diaľnic a rýchlostných ciest.
SLIDE 16 – Výdavkami na dopravu zaostávame za susedmi
Slovensko v uplynulých rokoch vynakladalo podstatne menej na oblasť dopravy než väčšina susedných štátov, a tento nedostatok investícií sa prejavil aj na tempe výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
SLIDE 17 – Výstavbou diaľnic nás predbiehajú susedia
Výsledkom je, že Slovensko za 20 rokov od vstupu do Európskej únie postavilo najmenej kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest spomedzi okolitých štátov. Rakúsko postavilo od roku 2004 viac km diaľnic a rýchlostných ciest než Slovensko.
SLIDE 18 – Najvyššie tempo v Poľsku a Maďarsku
Toto pomalé tempo je obzvlášť zarážajúce v porovnaní s Poľskom a Maďarskom, ktoré mali pôvodne horšiu štartovaciu pozíciu, pokiaľ ide o hustotu diaľničnej siete.
SLIDE 19 – Sieť diaľnic a rýchlostných ciest v Maďarsku
Keď sa pozrieme na diaľničnú sieť v Maďarsku, tak vidíme, že táto sieť je prakticky dokončená. Spája nielen najväčšie maďarské mestá, ale aj východ so západom a sever s juhom krajiny, takže spája Maďarsko s takmer všetkými okolitými štátmi.
SLIDE 20 – Sieť diaľnic a rýchlostných ciest v Poľsku
Keď sa pozrieme na diaľničnú sieť v Poľsku, tak vidíme, že je takisto takmer dokončená. Ostáva dorobiť len napojenie okresného mesta Pila a niekoľko úsekov na východe krajiny. Poľsko má diaľničnou sieťou prepojené všetky väčšie mestá, ako aj vonkajšie hranice štátu. Môžete sa diaľnicou previezť zo severu na juh aj zo západu na východ bez prerušenia.
SLIDE 21 – Sieť diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku
A teraz sa pozrime na situáciu na Slovensku. Táto sieť je nesúvislá, nedokončená a deravá. Kým V Poľsku je možné sa previesť diaľnicou z nemeckej na ukrajinskú hranicu, alebo z Krakova až na pobrežie Baltského mora, Slováci sa diaľnicou nedostanú ani len zo Žiliny do Ružomberka. Nehovoriac už o situácii na východnom Slovensku, kde za Košicami a Prešovom naozaj nič nie je.
SLIDE 22 – Výsledkom sú pretrvávajúce regionálne rozdiely
Výsledkom je, že na Slovensku aj 20 rokov po vstupe do EÚ pretrvávajú hlboké regionálne rozdiely.
SLIDE 23 – Regionálna miera nezamestnanosti, 2024
V rámci skúmanej skupiny krajín je najvyššia regionálna miera nezamestnanosti na východnom Slovensku, podľa údajov Eurostatu z roku 2024 až 9,6%. Pričom stredné Slovensko je hneď na 6. mieste s 5,1%.
SLIDE 24 – Najvyššie regionálne rozdiely sú na Slovensku
Aj preto najvyšší rozptyl v miere nezamestnanosti v rámci jednej krajiny je práve na Slovensku, a to vyše 7%. Poľsko, ktoré malo kedysi vyššiu mieru nezamestnanosti než Slovensko, regionálne rozdiely v nezamestnanosti takmer úplne eliminovalo. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou mierou nezamestnanosti v Poľsku činí len 2%. Dve percentá na západe krajiny, štyri na východe.
SLIDE 25 – Vzdelávanie
Prejdime teraz na ďalšiu, prinajmenšom rovnako dôležitú oblasť, ktorou je kvalita vzdelávacieho systému.
SLIDE 26 – Výsledky slovenských žiakov sú najhoršie v regióne
OECD pravidelne usporadúva testovanie 15-ročných školákov známe pod skratkou PISA. V týchto testoch dosahujú slovenskí žiaci najhoršie výsledky v rámci celého regiónu.
SLIDE 27 – Výsledky v matematike sa zhoršujú
Ba čo viac, nielen že je skóre našich žiakov najnižšie, ale toto skóre sa zároveň aj najviac zhoršuje, a to vo všetkých troch kategóriách. V matematike.
SLIDE 28 – Čítanie s porozumením sa zhoršuje
V čítaní s porozumením.
SLIDE 29 – Skóre v prírodných vedách sa zhoršuje
A aj v prírodných vedách.
SLIDE 30 – Ako sú na tom naše univerzity?
Okrem testovania stredoškolákov sme sa pozreli aj na medzinárodné rebríčky univerzít. Celosvetovo známe sú tri rebríčky: QS University Ranking, Times Higher Education World University Ranking, a Academic Ranking of World Universities, tzv. šanghajský rebríček.
SLIDE 31 – Ako sú na tom naše univerzity
V každom rebríčku sme vybrali tri najlepšie univerzity z každej krajiny a pozreli sme sa, na akých miestach sa umiestnili tie slovenské. Vo všetkých troch rebríčkoch sa slovenské univerzity umiestnili na posledných priečkach. Rozdiely sú priepastné. Medzi najlepšou slovenskou a najlepšou českou univerzitou sa v rebríčku umiestnilo ďalších 500 univerzít.
SLIDE 32 – Ako sú na tom naše univerzity
V šanghajskom rebríčku figurovala iba jedna slovenská univerzita.
SLIDE 33 – Financovaním univerzít sme na chvoste
Jeden z dôvodov pre zlé umiestnenie slovenských univerzít môže spočívať v nedostatočnom financovaní. Podľa údajov Eurostatu Slovensko vynakladá na terciárne vzdelávanie iba 0,6% HDP, čo je najnižšia hodnota v regióne.
SLIDE 34 – V prepočte na študenta dávame najmenej
V prepočte na jedného študenta to vyjde na necelých 5400 eur ročne. Univerzitné vzdelávanie zjavne nepatrí medzi rozpočtové priority tohto štátu.
SLIDE 35 – Sociálny systém
Ďalšou oblasťou, na ktorú sme sa pozreli, bol sociálny systém. Ako sme spomínali na začiatku, sociálne transfery na Slovensku prudko rastú. Aké vysoké sú teda slovenské dôchodky v porovnaní s okolitými štátmi? A aká vysoká je napríklad materská?
SLIDE 36 – Slovenský dôchodkový systém je nadmieru štedrý
Výsledkom nadmerného zvyšovania dôchodkov, napríklad cez trináste dôchodky alebo cez štedré predčasné dôchodky, je to, že dôchodkový systém na Slovensku dnes patrí k tým absolútne najštedrejším v celej Európe. Miera náhrady, ktorá vyjadruje, aké percento predošlého príjmu dôchodcu mu zabezpečuje jeho dôchodok. Táto miera náhrady je na Slovensku extrémne vysoká.
SLIDE 37 – Slovenský dôchodkový systém je nadmieru štedrý
Čistá miera náhrady, ktorá vyjadruje pomer dôchodku k predošlej čistej mzde. V súčasnosti dosahuje približne 90% pre mužov aj pre ženy.
SLIDE 38 – V medzinárodnom porovnaní slovenské dôchodky zaostávajú
Aké vysoké sú teda starobné dôchodky v absolútnom vyjadrení? Sú druhé najnižšie v regióne. A to aj po započítaní trinástych a rodičovských dôchodkov. Ako je to možné? Ako je možné, že dôchodkový systém je v pomere k možnostiam nášho štátu až excesívne štedrý, no dôchodky samotné sú také nízke? Názorne si to ukážeme na porovnaní s Českom.
SLIDE 39 – Slovenské dôchodky zaťažujú rozpočet viac než české
Keď porovnáme celkové výdavky na dôchodky na Slovensku a v Česku, tak vidíme, že Slovensko vynakladá na dôchodky čoraz väčšiu časť svojho rozpočtu a aj čoraz väčší podiel na HDP. Takže vynakladáme na ne viac než Česi.
SLIDE 40 – České dôchodky nám však čoraz viac unikajú
Keď však porovnáme výšku priemerného starobného dôchodku na Slovensku a v Česku v eurách, tak vidíme, že české dôchodky nám naopak čoraz viac unikajú.
SLIDE 41 – Dôvod? Česko sa nám ekonomicky vzďaľuje
A to z toho dôvodu, že Česko sa nám ekonomicky čoraz viac vzďaľuje. Silnejšia ekonomika vygeneruje vyššie dôchodky, aj keď vynakladá menšiu časť HDP.
SLIDE 42 – Z rovnakého dôvodu máme najnižšiu materskú napriek najštedrejším parametrom
Z rovnakého dôvodu má Slovensko aj najnižšiu materskú pri priemernej mzde, a to aj napriek tomu, že na Slovensku má materská najštedrejšie parametre – nahradzuje až 75% predošlého pracovného príjmu.
SLIDE 43 – Mzdy
A tým sa, dámy a páni, dostávame ku kľúčovému problému, ktorý je alfou a omegou, od ktorého sa všetko toto odvíja. Sú to mzdy. A práve na priemernej mzde je najlepšie vidieť, ako hlboko sa Slovensko prepadlo vďaka dlhodobo nezodpovednej hospodárskej politike.
SLIDE 44 – Slovenská mzda je na chvoste Európy
Dámy a páni, priemerná mzda na Slovensku je v súčasnosti tretia najnižšia v celej Európskej únii. Dosahuje len niečo cez 1500 eur mesačne. Menej zarábajú už len Gréci a Bulhari.
SLIDE 45 – V roku 2020 nás predbehlo Rumunsko
Ešte v roku 2014 bolo Slovensko vo výške priemernej mzdy v tesnom závese za Českom a Poľskom, avšak do roku 2025 sme sa prepadli na posledné miesto v regióne, a to so značným odstupom. V roku 2020 nás v priemernej mzde predbehlo dokonca aj Rumunsko. Priemerná mesačná mzda v Poľsku dnes presahuje 2 000 eur, v Česku 1 900 eur, v Rumunsku 1 800 eur, v Maďarsku 1 700 eur. Slovák je v tejto skupine štátov s priemerným zárobkom 1 500 eur iba chudobným príbuzným. Od sily ekonomiky sa odvíja výška miezd, a od výšky miezd sa odvíja aj výška dôchodkov a sociálnych dávok.
Vlády na Slovensku si namiesto rozvoja ekonomiky radšej kupujú priazeň voličov-dôchodcov, takže štát namiesto investícií do dopravnej infraštruktúry a vzdelania vynakladá čoraz väčšiu časť rozpočtu na sociálne transfery. Peniaze daňových poplatníkov nejdú tam, kde by naozaj mohli pomôcť vymaniť sa ľuďom z chudoby, a preto napriek enormnému nárastu sociálnych transferov na Slovensku rastie chudoba.
Trináste dôchodky nie sú sociálna politika. Je to kupovanie si voličskej priazne jednej demografickej skupiny na úkor budúcnosti tejto krajiny. V konečnom dôsledku však sociálny populizmus škodí aj samotným dôchodcom. Pretože zo slabej ekonomiky budú nízke mzdy, a z nízkych miezd budú nízke dôchodky.
Tieto čísla sú názornou ukážkou, ako sa Slovensko prepadáva vo všetkých rebríčkoch. Dostávame sa tým na samotný záver našej prezentácie. Otázka znie: Existuje aspoň niečo, čím sa dnes Slovensko zaraďuje na špičku Európy?
SLIDE 46 – Platy ústavných činiteľov
A odpoveď znie: Áno. Sú to platy našich ústavných činiteľov. Dámy a páni, minulý rok ste zrejme zachytili rebríček, podľa ktorého je slovenský premiér druhým najlepšie plateným premiérom v EÚ v pomere k priemernej mzde. My sme tento rebríček aktualizovali, a okrem predsedu vlády sme porovnali, koľko zarábajú hlavy štátov a poslanci národného parlamentu. Do platov politikov sme zarátali nielen samotný formálny plat, ale aj rôzne bonusy a príplatky, ktoré majú de facto rovnaký charakter. Tu sú výsledky.
SLIDE 47 – Slovenský prezident zarába viac než francúzsky
Kým priemerná mzda na Slovensku je tretia najnižšia v Európskej únii, tak vrcholní predstavitelia tohto štátu si žijú na vysokej nohe. Plat slovenského prezidenta presahuje 18-tisíc eur mesačne a patrí tak k najlepšie plateným prezidentom v Európskej únii. Náš prezident má vyšší prezident než prezident Francúzska. Za jeden rok si takto v hrubom privyrobí takmer 220-tisíc, a za jedno funkčné obdobie viac než jeden milión eur.
SLIDE 48 – Obrovská priepasť medzi hlavou štátu a občanmi
V pomere k priemernému zárobku je to až dvanásťnásobok priemernej mzdy v našej krajine, a to je najvyššia hodnota v celej EÚ pre tie hlavy štátov, ktoré majú formálne pridelený plat. Prezident SR takýmto platovým koeficientom predbehol dokonca aj španielskeho kráľa Filipa VI.
SLIDE 49 – Príjmy poslancov NRSR na úrovni Švédska
Ďalej sa pozrime, koľko zarábajú poslanci Národnej rady. Po zarátaní paušálnych náhrad sa dostaneme na sumu prekračujúcu 7000 eur mesačne. Platy slovenských poslancov sa teda pohybujú na úrovni platov poslancov vo Švédsku a Fínsku.
SLIDE 50 – Je toto oprávnene?
V pomere k výške priemerného zárobku ide o päťnásobok priemernej mzdy. Aj v tomto prípade ide o najvyššiu hodnotu v celej Európskej únii, so značným odstupom pred Gréckom a Talianskom. Podotýkame, že ide len o plat radových poslancov, nie vysokých parlamentných funkcionárov.
SLIDE 51 – Predseda vlády tiež netrie biedu
A čo predseda vlády? S platom prevyšujúcim 12-tisíc eur mesačne takisto netrie biedu, najmä ak ho porovnáme napríklad s poľským premiérom, ktorý mesačne zarobí slabých 5000 eur.
SLIDE 52 – Iba strieborná medaila pre nášho premiéra
Ak si plat slovenského premiéra dáme do pomeru k priemernému zárobku, tak potom je slovenský predseda vlády s osemnásobkom priemernej mzdy na druhom mieste v EÚ za maďarským premiérom. Lenže toto číslo klame. Značnú časť príjmu slovenského premiéra totiž tvoria nezdanené paušálne náhrady. Ak by sme jeho príjem prepočítali nie ako pomer jeho hrubého príjmu k priemernej hrubej mzdy, ale ako pomer jeho čistého príjmu k priemernej čistej mzde, tak sa dostaneme až na deväťnásobok priemernej mzdy.
To však nie je všetko. Ako vieme, parlament premiérovi odklepol rentu vo výške 4115 eur mesačne. Podľa informácií zo Sociálnej poisťovne sa najvyššie dôchodky na Slovensku pohybujú niekde na úrovni okolo 2000 eur mesačne.
Keďže súčasný predseda vlády strávil takmer celý svoj profesijný život v politike vo vysokých ústavných funkciách, dá sa očakávať, že aj jeho dôchodok sa bude pohybovať na podobnej úrovni, a to znamená, že jeho kombinovaný príjem z dôchodku a z doživotnej renty bude dosahovať približne šesť tisíc eur mesačne.
SLIDE 53 – Ďakujeme za pozornosť!
Dámy a páni, tým sme sa dostali na záver dátovej časti našej prezentácie, a ukázali sme Vám, aké reálne čísla. Tak, ako minulý rok, aj tentokrát Vám celú prezentáciu aj s mojim sprievodným slovom pošleme a budeme radi, ak ich rozšírite medzi svojich divákov, poslucháčov a čitateľov.
Ďakujeme pekne.
