V sobotu 2. augusta 2025 som spolu so svojou mamou opäť cestovala do Trnavy. Tešili sme sa na večerný koncert slovensko-moravskej country kapely Prospektori, ktorá čerpá z tradičnej americkej old time music. Jej repertoár tvoria nielen americké pesničky spievané v angličtine či češtine, ale aj české originály a vlastná tvorba.
Koncert sa konal v rámci projektu Leto na korze. Pôvodne mali Prospektori zahrať na pódiu pred radnicou, no keďže predpoveď počasia nebola úplne priaznivá, koncert bol presunutý do čiastočne krytého átria Kreatívneho centra Trnava. Bolo to veľmi príjemné prostredie a priaznivci country hudby sa tam zišli v hojnom počte. Prevládala stredná a staršia generácia. Obloha sa zaťahovala, a tak sme boli všetci radi, že sme pod strechou.
Prospektori vystúpili v zostave: Ľuboš Beňa (Skalica) – akustická gitara, spev, Štefan Chocholáček (Radimov/Brno) – kontrabas a Otto Chlapečka (Lužice u Hodonína) – banjo. Koncert zvučil Richard Mikuš, známy aj z hudobných podujatí v Seredi. Hudba bola bezprostredná, svižná a zahraná s chuťou, frontman kapely Ľuboš Beňa spieval a ujúkal ostošesť a Štefan Chocholáček mu spieval sprievodné vokály v refrénoch. Setlist obsahoval známe pesničky ako Matterhorn, Za chvíli už budu v dáli, Cesty toulavý či Šest bílých koní, ale tiež napríklad Greenvillský visutý most a Skok přes Mississippi (Ľuboš Beňa prezradil, že jej text mu napadol vtedy, keď sa kedysi pri svojej návšteve USA díval na mohutnú rieku Mississippi). V pesničke Severní vítr si obecenstvo snaživo zaspievalo refrén a v pesničke Bedna od whisky sa rozospievalo už celkom spontánne. Zazneli aj staré trampské evergreeny: Ruty–šuty Arizona, Texas a Zlatokop Tom. Zaujímavým osviežením bola pesnička (pôvodne od Petra Spáleného) Kdybych já byl kovářem a ako pozdrav z Apalačského pohoria sme si vypočuli pesničky Dolley a Black Eyed Susie (v angličtine). Koncert spestrili country tancom až dve tanečné skupiny: Skrytý talent (Považská Bystrica) a Úsmev (Trnava), takže som si pripadala takmer ako na country bále. Atmosféra bola skvelá, do tanca sa spontánne dali aj niektorí poslucháči a iní si podupkávali nohami, spievali či tlieskali do rytmu. Ľuboš Beňa mal na starosti i vtipné sprievodné slovo, ktorým uvádzal jednotlivé pesničky. Nálada gradovala a po poslednej pesničke Báječná ženská (s oduševneným spevom obecenstva) nasledovali ešte prídavky: Buráky a Drnová chajda.
Prírodné živly sa, našťastie, rozhodli, že počas živelnej hudby budú odpočívať. No po koncerte sme sa s mamou poriadne ponáhľali na stanicu, lebo mraky vyzerali dosť hrozivo. Búrka však napokon prišla až v noci.
Kapela Prospektori priniesla do Trnavy dobrú náladu, pohodu a radosť a mnohí prítomní prejavili svoje skryté talenty a rozdávali úsmevy. Vďaka tomuto koncertu bol pekný letný večer ešte krajší.
Ružena Šípková
Foto: autorka
