František Mikloško vždy (aj za totalitného režimu) vedel stáť na strane práva, spravodlivosti, morálky a etiky.
František Mikloško, poslanec za KDH predniesol príspevok v parlamentnej rozprave k vládnemu návrhu novely ústavy SR
Na začiatku môjho vystúpenia chcem zdôrazniť, že tu vystupujem len za seba samého. Rokujeme dnes o novele Ústavy Slovenskej republiky. Rokujeme o nej v kontexte aktuálnej vnútropolitickej situácie na Slovensku i v kontexte zahraničnopolitickej situácie, ktorá nás, počnúc ruskou agresiou na Ukrajine, pokračujúc ďalšími tragickými konfliktmi vo svete, stavia do úplne novej situácie, akú sme od konca druhej svetovej vojny zatiaľ nezažili.
Pre Slovensko je zatiaľ kľúčový vnútropolitický kontext prijímania tejto novely. Premiér Robert Fico sa za posledné mesiace svojimi vyjadreniami i konkrétnymi krokmi vôbec netají, že má v úmysle vytrhnúť Slovensko z demokratického sveta krajín Európskej únie a predkladá nám za vzor autoritatívne a totalitné krajiny, ako sú Čína, Vietnam, najnovšie aj Uzbekistan. Vyzdvihuje krajiny, kde je pri moci jedna politická strana, dôvodiac politickou i ekonomickou stabilitou a prosperitou. Zažili sme to na Slovensku počas 40-ročnej vlády komunistickej strany, zažili sme vtedy tú duchovnú degradáciu občanov tejto krajiny, samozrejme, s výnimkou členov komunistickej strany, medzi ktorých vtedy aj dnešný premiér Fico s hrdosťou patril.
A v dôsledku takejto politiky treba, samozrejme, podľa premiéra, na prvom mieste zrušiť 17. november ako štátny sviatok s pracovným voľnom, aby ľudia v kolobehu práce a povinností postupne zabudli na tento sviatok, keď došlo k najväčšiemu celospoločenskému vzopätiu všetkých Slovákov proti nenávidenej totalite. A naposledy z úst Roberta Fica počujeme, že chce meniť volebný systém, vytvárať bloky a dvihnúť potrebné kvórum na vstup do parlamentu.
V takejto politickej situácii, keď premiér Fico vedie Slovensko k autoritatívnemu vládnutiu v našej krajine, čo je protidemokratické, a teda pre mňa aj protikresťanské (nezabúdajme, že v prvej línii v zápase s totalitným režimom na Slovensku boli práve kresťania), on sa chce postaviť do prvej línie zápasu za kresťanské hodnoty v našej ústave.
Ale veď to je úplný podvod! Kresťania ho majú v tejto falošnej hre pred Slovenskom legitimizovať? Kresťania v politike majú pred veriacimi na Slovensku takto vyhlasovať, že Robert Fico dnes obraňuje kresťanské Slovensko? Kresťania, ktorí bojovali a prinášali obete v čase totality, ho majú teraz podporovať na ceste pri návrate k takémuto autoritatívnemu spôsobu vládnutia? Ale veď sloboda je najväčší dar Boží pre človeka a my máme spolupracovať na ceste pri jej obmedzovaní?! Navyše, premiér Fico sa kresťanom v politike nakoniec tak odvďačí, že dvihnutím volebného kvóra sa možno ani do parlamentu nedostanú. Ale láskavým tónom im povie: „Splnili ste svoju úlohu, môžete odísť!“
Pri tomto medzinárodne-politickom vývoji, keď sme na hranici tretej svetovej vojny, takéto vnútropolitické smerovanie premiéra Róberta Fica nás môže nakoniec vrhnúť rovno do náručia totalitného a agresorského Ruska. A tu už pre nás končia všetky experimenty, s ktorými sa pán premiér dnes zahráva.
Samozrejme, na tomto mieste chcem povedať, že ja sám mám vážne výhrady voči mnohým programom dnešnej progresivistickej vlny vo svete a aj na Slovensku. Ale tento zápas o hodnoty v tejto krajine si konzervatívci musia vybojovať s progresívcami sami a nie za pomoci ľudí, ktorí nás vedú k autoritárskemu spôsobu vládnutia, a navyše im ešte k tomu napomáhať. Cítim ale potrebu dodať ešte dve poznámky k novele tejto ústavy.
Po prvé: Podľa môjho presvedčenia, a konzultoval som ho aj s kompetentnými a veriacimi právnikmi, táto novela môže viesť v budúcnosti aj k tzv. „vykosťovaniu“ vatikánskych zmlúv, ktorých architektom bol mimochodom čestný predseda KDH Anton Neuwirth. Doteraz sú vatikánske zmluvy chránené čl. 1. ods. 2 Ústavy SR. Tam sa hovorí, že „Slovenská republika uznáva a dodržiava…medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná…“.
Ak sa prijme novela tejto ústavy, tak podľa nej v čl. 7 ods. 6 bude zakotvené, že: „Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity… kam podľa tohto článku patrí aj rozhodovanie o veciach súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia“.
A teda, ak v budúcnosti niektorá vláda prijme napr. zákon, že cirkevné školy nebudú financované štátom, tak rozhodnutie, či to je v rozpore s príslušným článkom vatikánskej zmluvy, kde sa takéto financovanie štátom zaručuje, bude na príslušnom Ústavnom súde SR. A ten rozhodne, či je takéto znenie neplatné, vzhľadom na článok ústavy o dodržiavaní medzinárodných zmlúv, alebo či tento zákaz bude mať oporu v článku ústavy o slovenskej zvrchovanosti v týchto otázkach a navyše o čl. 1 ods. 1 ústavy, že Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo. Hovorím to len preto, aby sa podporovatelia tejto novely, či už z radov politikov, alebo cirkevných predstaviteľov nemohli raz vyhovárať, že takto sme to pri našej podpore nemysleli.
A spomeniem ešte jednu vec v tejto novele, o ktorej som už viackrát hovoril a písal. V pôvodnom návrhu vlády bol návrh nového článku 52a, ktorý znel: „Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy.“ Teraz po dohode s Kresťanskou úniou tam má byť znenie: „Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy.“ Obidve tieto znenia sú právne bezvýznamné, ale deklaratórne sú pre istú časť ľudí ponižujúce, a teda neľudské a pre mňa aj nekresťanské. Nemám k tomu viac čo dodať.
Na záver svojho vystúpenia chcem povedať. Celý život som kresťan katolík a vyznávam učenie cirkvi, v ktorej som bol pokrstený a vychovaný. Nech to neznie ako chvála, ale keď v roku 1986 SNR išla prijať liberalizáciu interrupčného zákona, na Slovensku vznikla podpisová akcia proti tejto liberalizácii. Podpísalo ju viac ako šesťtisíc občanov a ja som ju v doporučenej zásielke, pod svojím menom poslal predsedovi SNR Viliamovi Šalgovičovi.
Keď v druhej vláde Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 až 2006 navrhla strana ANO liberalizáciu potratového zákona, vyhlásili sme, že ak sa táto novela prijme, odídeme z vlády. Keď v roku 2006 predseda vlády Mikuláš Dzurinda nedal vo vláde hlasovať o vatikánskej zmluve o výhrade vo svedomí, čím táto zmluva neprišla na prejednávanie do parlamentu a definitívne padla, odišli sme z vlády.
Toto za 35 rokov od novembra 1989 neurobila pre svoje hodnoty žiadna vládna strana na Slovensku. Napriek tomu, v kontexte toho, čo som tu napísal, nebudem sa pri pozmeňujúcich návrhoch tejto ústavy prezentovať a pri záverečnom hlasovaní, keď sa bude schvaľovať novela ako celok, sa zaprezentujem, ale hlasovať nebudem, čím chcem povedať, že toto hlasovanie nechávam na aktérov tohto procesu, na ktorom sa nechcem podieľať.
Ďakujem vám za pozornosť
Ja zas zažívam, že vďaka jemu a jemu podobným musím platiť na mzdy všakovakým uctievačom nikoho. A veru je ich neúrekom. Od miestneho farára po všakovakých v armáde, polícii, či pracovníkov na ministerstve nekultúry. Všakovaké zmluvy s Vatikánom a potom sa tu všetci poondieme. Nech si pán Mikloško a spol platia im svoje peňáze , však majú pekné platy od nás pracujúcich. A pre rokom 1989 nič poslanci nedostali, okrem cestovných náhrad. A dnes je to teda dobrá ryža.