Gusto Stibranyi JE TESNE PRED CIEĽOM!
Gustova odysea z Anchorage na Aljaške v Severnej Amerike do argentínskeho Ushuaia v Ohňovej zemi v Južnej Amerike sa pomaly končí. Dosiaľ sa nenašiel našinec, ktorý by túto cestu – ako hovorí pán Tibor Ičo: „na koniec sveta“ – bol pred ním absolvoval s využitím vlastnej fyzickej sily, a zo sveta ich bolo len zopár. Držme mu palce, aby to jeho spektakulárne a dobrodružné putovanie dovŕšil šťastne, v dobrom zdraví, bez akejkoľvek ujmy. Posledných 286 km sledujte na Gustovom profile https://www.facebook.com/gusto.stibranyi
Ohňovú zem zdoláva v mimoriadne náročných podmienkach, vyjadrite mu podporu, reprezentuje nás všetkých, celú našu krajinu!
————
Gustova cesta je geniálna v tom, že nepredstavuje len individuálny výkon, ktorý si môže Gusto pripísať k dobru, resp. založiť do vitríny, ale že má nesmierny spoločenský dosah, lebo okrem každodenných plnotučných grafických či textových výstupov (superkvalitné fotky, videá, technické detaily, faktografia najrôznejšej povahy, osobné prežívanie, edukačný rozmer, inšpiratívny aspekt) nesie v sebe celý rad posolstiev. Ak je takejto neuveriteľnej motivácie, psychického či fyzického, logistického, technického, umeleckého (obrazom, slovom) i autorského výkonu schopný takmer 72-ročný človek, čo potom my ostatní, mladší? To je predsa odkaz, že človek dokáže byť po všetkých stránkach nadmieru aktívny až do vysokého veku, a prispievať tak nielen k svojmu osobnému šťastiu, ale i k šťastiu iných, čo v tejto dobe plnej negatívnych prvkov je nanajvýš pozitívny element. Veď si spomeňme, ako úplne PRIRODZENE a PODVEDOME sme Gustovi držali každý deň palce, koľko nesmierne pozitívnych emócií sa z nás vyplavovalo, (a teraz hádam ako pri finále v Göteborgu), veď táto cesta trvala takmer rok, a má v mnohých ohľadoch v dobe spustnutých duší vyslovene terapeutický efekt! Gusto nás naučil nehádzať flintu do žita v nijakom veku. Naučil nás, že má zmysel dbať o svoje zdravie i kondíciu, lebo to má obrovský vplyv na kvalitu nášho fyzického i psychického života. Takúto púť predsa nemôže vymyslieť, naplánovať, pripraviť, ani absolvovať životom, mentálne či telesne unavený človek. Veď je úplne jedno, kto si čo vezme z tejto odysey, dalo by sa o tom básniť: vôľu, kondíciu, nezlomnosť, odhodlanie nevzdať sa bez boja, sebadisciplínu, tvorivosť, invenciu, schopnosť okamžitej improvizácie, sebareflexie, slušnosť, poctivosť, kritickosť, sebakritickosť, náročnosť na seba i na druhých, grif širokospekrálneho pozorovania (krajiny, ľudí, vlastného prežívania), schopnosť činiť všeobecné dobro a pre všeobecné blaho, dôležitosť či význam komunikácie (aj v cudzích jazykoch), dokonca tam cítim filantropický prvok – veď toto sme dostali od Gusta zadarmo, na tácke, priamo do úst. Čo mal, rozdal. Preukázal velikú odvahu, rozvahu, schopnosť odriekať či adaptovať sa na mrcha časy. Stačí preukázať z uvedených atribútov čo i len 1/8-nu toho, čo on, a človek si môže blahoželať k významnému sviatku. Gusto je širokospektrálna elita zložená z prvotriednych, nanajvýš kvalitných ľudských hodnôt. V tejto súvislosti treba povedať, že jeho voyage zasahuje navyše široké spektrum vekových kategórií i spoločenských vrstiev. Spomeňme si na to malé dieťa, ktoré Gusta v domácej úlohe spomenulo ako vzor výnimočného a všeobecne známeho človeka. Želám si, aby raz niekto zhodnotil túto stránku Gustovej cesty – nie ako individuálny výkon, ale dosah na spoločnosť, na rôzne jej vrstvy. Z Gusta a z jeho cesty by mala naša krajina toto všetko vytiahnuť, toto potrebujeme teraz, takýchto ľudí, takéto vzory. Nikdy ma nezaujímalo, akej je Gusto národnosti, či sa cíti ako Slovák alebo ako Maďar. Pokiaľ viem, vyrastal v inojazyčnom prostredí (a ako čitateľsky chutne po slovensky píše!). Pre mňa je však na prvom mieste človek, a potom všetko ostatné. Ale na bicykli Gustovi viala celý čas slovenská vlajka, a to si mimoriadne vážim. Identifikoval sa s našou krajinou. A môže sa aj naša krajina s ním, lebo ju reprezentoval nanajvýš statočne a zodpovedne. Denne sa o Gustove texty, fotky či videá aspoň okom obtreli bezpochyby desaťtisícky ľudí z rôznych krajín, jasne to vidno z počtu interakcií a impresií. Keď si len premietnem, čomu všetkému som sa od Gusta priučil, tak mám pocit zdravej menejcennosti, vyššej miery úcty k človeku, ale i nenaplnenia a pokory. Prosto niečoho, čo ma môže vo všetkých smeroch posunúť nie vyššie – ale k človečensky lepšiemu. Za to všetko Ti, milý Gusto Stibranyi, budem ďakovať, kým budem žiť. Si ako postava z dobrej knihy. Takej, akú som čítaval v detstve, o všetkých tých pionieroch – Kotzebuovi, Humboldtovi, La Pérousovi a ďalších. Som na Teba pyšný ako som pyšný na svojho nebohého otca. A mám Ťa rovnako rád. Si môj žijúci otcovský/mužský vzor.
Zdroj: FB
