Presne pred rokom v nočných hodinách na železničnej stanici v Galante, som vyzdvihol prvé odídenkyne pred vojnou na Ukrajine. Boli to dve sestry ktoré v Břeclavi čakal ich brat študujúci na Slovensku. Pricestovali z bombardovaného Kyjeva cez Ľvov a následne cez Poľsko a Českú republiku.
Ako sa k nám dostali?
Hneď v prvý deň začiatku vojny, som kontakt na seba s informáciou, že pomôžeme odídencom, posunul komunite Ukrajincov žijúcich na Slovensku.
O deň neskôr ma kontaktoval slušne slovensky hovoriaci ich brat, či pomôžeme jeho sestrám, ktoré otec z Kyjeva posiela do bezpečia. Samozrejme, že odpoveď bola kladná a dievčatá tak vedeli, že nejdú úplne do neznáma, aj keď mimo Ukrajinu išli po prvý raz v živote…
– – –
Sedemnásťročná Anna a štrnásťročná Kateryna. Oblečené mali ľahké vetrovky a obuté bežné „botasky“. Batožina v podstate žiadna, len malý batôžtek na chrbáte.
Krátko po polnoci sme už sedeli v teple štúdia, dievčatá dostali teplý čaj a večeru. Monika sa ich spýtala na oblečenie a osobné veci. Každá mala jedno tričko a spodné prádlo na jednu výmenu. Nič viac. Teda až na…
Ich otec zostal v Kyjeve a dovolím si povedať, že to musí byť rozumný človek. Namiesto relatívne nezmyselných pulóvrov či náhradných topánok, staršej do batohu vložil obal s originálmi a kópiami ich rodných listov, úmrtného listu ich matky (zomrela na rakovinu rok pred vojnou) a – originály dokumentov k bytu, ktorý rodina vlastní v Kyjeve.
Áno, otec správne predpokladá, že aj môže vojnu neprežiť. Ako dievčatá s bratom dokážu, že byt v paneláku na jednom zo sídlisk patrí ich rodine? Teda za predpokladu, že hu ruská armáda nezbombarduje…
Otec im na cestu dal evidentne všetky peniaze, ktoré mali doma. Niekoľko sto USD, dve tisícky Kč a niekoľko tisíc Ukrajinských hrivien. V prepočte na Euro, asi tisícka. Peniažky sme zapečatili do obalu na horšie časy – teraz sa o dievčatá postaráme my, alebo Slovenská republika. A spolu s dokumentami na ich žiadosť všetko skončilo uzamknuté v našom trezore. Dievčatá netušia, kedy sa budú môcť vrátiť domov.
Cez deň sme deťom vybavili nástup na ZŠ (mladšia mala byť v triede s našim synom) a Gymnázium, telefónne karty a vďaka Márii Fačkovcovej, sereďskej Farskej charite a Monikinej sestre aj dostatok oblečenia a vhodné obutie. Samozrejme osobné hygienické potreby a vlastne všetko, čo dievčatá v danom momente potrebovali.
V nočných hodinách sme dievčatá išli prihlásiť na cudzineckú políciu. Asi sme boli prví, v Trnave ešte netušili, čo sa reálne deje a nemali žiadne, ale úplne žiadne skúsenosti a ani predstavy, akú utečeneckú krízu vojna vyvolá. Žiaľ, nulové skúsenosti sa prejavili aj v jednaní kompetentných a dievčatá necitlivo (no v súlade s platnou legislatívou v SR pre mierové časy) skončili v detskom domove. Nik nebral do úvahy vojnový stav a fakt, že najbližším človekom pre ne je ich brat študujúci v Bratislave. Snažili sme sa hodne, no nevyšlo. Snáď nabudúce…
Uplynul rok a na Ukrajinu sa vrátiť bezpečne nemôžu. Putinova okupačná armáda stále bombarduje ich krajinu. A oni žijú na Slovensku.
O pomoci odídencom z Ukrajiny sme písali a píšeme tu:
https://www.archiv2.seredonline.sk/kategoria/vojna-na-ukrajine/
Časopis Život o týchto dievčatách písal tu:
A tým sa vojna na Ukrajine začala týkať aj našej rodiny. Za prvý mesiac sme pomohli tridsiatim utekajúcim pred vojnou. V prvý týždeň, kedy sa u nás vystriedalo niekoľko rodín s deťmi a my sme si vypočuli tragické príbehy z bombardovania Buci pri Kyjeve nie sprostredkovane, ale z vlastných skúseností utečencov, sme spolu s Monikou nevedeli o vojne a týchto ľuďoch hovoriť bez sĺz v očiach…
A tak na tieto dni spomíname aj po roku.
baby su v dobrej nalade,nato ze maju silnu vojnu vo vlasti,dufam,ze si ich dobre vyprasil, obi dve.
Hanba za taketo komentare. Kazdy clovek, ktory utecencom pomaha, si zasluzi vdaku a uctu. Ti ludia za nic nemozu. Su bez domova. Treba im pomahat.
sali 3. marca 2023, 0:44 – mas pekne zvratene myslienkove pochody v hlavicke, s tym co sa ti stalo v detstve sa podel s odbornikmi
sali je spinavy potrat opitej ludry a narkomana. on za to nemoze, ze sa mu nepodarilo vyrast na cloveka.
Pred nejakym casom diskutujuci „sali“ prekrocil normy platne v slusnej spolocnosti svojou aroganciou a primitivnymi prispevkami publikovanymi pod viacerymi clankami.
Pod clankom o novinarkach robiacich reportaze priamo z bojiska na Ruskou armadou okupovanom Donbase napisal, „aby ich tam dobre vyprasili“.
Reagovali sme eliminaciou diskutujuceho „sali“ s tym, ze nie je prijatelne a ziaduce, aby takto posahane a mentalne z normalu vysinute individuum spamovalo diskusie a prezentovalo verejne zvratene a uchylne nazory.
Prave tomuto diskutujucemu sa dostalo pozdvihnutia jeho ega aj podpisanou dikutujucou, ktora akosi nepochopila, ze zlo je nevyhnutne eliminovat v jeho a „sali“ zlom nepochybne je. Ak zlu dovolime narast, pohlti nas a ublizi nam – a je uplne jedno komu konkretne a ako – na tom najcitlivejsom mieste. Nevieme kedy a kde, no budme si isti, ze k tomu pride.
V noci diskutujuci „sali“ VEREJNE pisal o „vypraseni“ len strnast rocneho dietata !! utekajuceho pred bombardovanim mesta, v ktorom zije.
Mate moznost pani Melegova prihovorit sa tomuto individuu skor, ako sa mu prihovori vysetrovatel a nasledne psychiater, pretoze „sali“ jednoznacne a bez najmensich pochyb prave touto cestou smeruje.
Alebo ho znovu podporite, znovu mu zvysite jeho ego, naznacite, ze vlastne chciet „vyprasit“ cudziu zenu (dnes uz dieta) je normalne a pockate, pokym to bude nielen pisat, ale to aj vykona?
Ja neriesim, kto je „sali“ a nakolko trpi nejakou sexualnou poruchou, no nedavno to boli dospele zeny, dnes strnast rocne dieta. Kto najblizsie, dievcatko z materskej skolky?
Podcenovanie prave takychto VEREJNE svoje chute prezentujucich jedincov sposobuje nasledky, ktore v civilizovanej spolocnosti by boli eliminovane preventivne. Toto totiz nie je nevinna debata v krcme pri debate o nocnom uzivani si s manzelkou, ale VEREJNE vyjadrenie cloveka, o ktoreho konani v buducnosti po jeho vyjadreniach normalny clovek musi pochybovat…