SAŽP |MM| S trochou zveličenia by bolo možné konštatovať, že každé elektrozariadenie vo svojich útrobách ukrýva hotovú baňu plnú kovov, vrátane tých vzácnych. Výnimkou nie sú ani naše smartfóny, ktoré okrem hliníka a medi obsahujú aj zlato, striebro, paládium či platinu. Hoci ide o nepatrné množstvá v stotinách gramov, v prípade miliónov smartfónov môžeme hovoriť o desiatkach kilogramov kovov. Ako s týmto elektroodpadom naložiť, a ako vôbec jeho vzniku predchádzať?
Podobne ako móda, aj elektronika podlieha neustále sa meniacim trendom a relatívne častej výmene. Nakladanie s elektroodpadom je zložitejšie ako s bežnými druhmi odpadov, pre obsah vzácnych kovov, ale aj ťažkých kovov. Ak sa takýto odpad ocitne na skládke, po čase sa zo zariadenia začnú uvoľňovať toxické látky ako arzén, berýlium, kadmium, nikel či olovo. Je preto mimoriadne dôležité, aby sa s elektroodpadom zaobchádzalo správne a vzácne materiály nekončili na skládkach alebo v spaľovniach. Riešenie je celkom jednoduché. V prvom rade sa skúsme zamyslieť nad tým či je vôbec najnovší model smartfónu niečo, čo nutne potrebujeme k životu a nie je to len zbytočný luxus. Rovnako je potrebné pristupovať aj k najnovšiemu modelu notebooku či televízora. Nie nadarmo sa hovorí, že najlepší odpad je ten, čo nevznikne. Ak by sme sa pozreli na recykláciu takéhoto odpadu, z dlhodobého hľadiska napriek svojej prospešnosti problém celkom nerieši, iba ho spomaľuje. Recyklácia je priemyselný proces, ktorý vedie k istej miere znečistenia životného prostredia. Vyžaduje si dopravu druhotných surovín do špecializovaných podnikov, ktoré ich separujú, čistia a ďalej spracúvajú do použiteľnej formy. Každý z týchto procesov sa pritom nezaobíde bez spotreby energie a istého podielu novej suroviny. Zaujímavý je pritom fakt, že smartfón, ktorý sme zodpovedne používali 4 až 5 rokov, má oveľa nižší dopad na životné prostredie ako ten, ktorý bol za tú dobu minimálne raz predmetom recyklačného procesu.
Vo februárovej výzve vzdelávacej kampane Zatoč s odpadom preto verejnosť vyzývame zamyslieť sa nad tým, ako vo všeobecnosti pristupujeme k elektronike, ktorú používame a nahradiť ju, napríklad, radšej knihou.
Výzva SAŽP: Vezmi knihu, nie mobil!
- Porozmýšľajte, kedy a koľko času za deň trávite vspoločnosti rôznych elektronických zariadení.
- Skúste v tomto čase siahnuť po dobrej knihe. Prinášame vám pár knižných tipov s environmentálnou tematikou: Graeme Maxon: Zmena alebo kolaps; Barbora Tlustá: Bez obalu. Jak žít zero waste“; Will McCallum: Ako sa zbaviť plastov; Chantal Plamondon, Jay Sinha: Život bez plastov; Danka Moderdovská: Planéta Zem sa usmieva 1, 2, 3; Peter Wohlleben: Tajný život stromov; Peter Wohlleben: Duševný život zvierat;, Alan Weisman: Svet bez nás; David Attenborough: Život na našej planéte; Zuzana Csontosová: Víla Jazmínka a škriatok Vendelín; Branislav Jobus: Zberný dvor
- Pri výbere knihy sa samozrejme zamyslite aj nad jej uhlíkovou stopou. Ak viete, že danú knihu nebudete čítať viac ako raz, skúste aj iné možnosti namiesto jej kúpy.
Tipy na získanie knihy:
- Domáca knižnica – častokrát netušíte, aké poklady skrýva.
- Priatelia – požičiavanie kníh je omnoho ekologickejšie, ako kupovanie nových.
- Knižnice – platí to čo bolo napísané vyššie + veľký výber a dobrá dostupnosť.
- Antikvariáty – možnosť kúpiť staršiu knihu.
- Swap/ výmena kníh – začínajú byť pomerne populárne, možnosť vymeniť knihu ktorú už nechcete/nepotrebujete za inú.
- Burzy – možnosť kúpy použitých kníh.
- Online kníhkupectvá – niektoré začali ponúkať aj „použité knihy“, možnosť výkupu aj vašich kníh.
- Odfoťte nám svoj knižný výber, napíšte koľko času ste pobudli v jeho spoločnosti, a čo nové ste sa dozvedeli.
Odborným garantom februárovej výzvy je ASEKOL SK s.r.o., autorizovaná organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV). Registrácia do výzvy prebieha na tomto linku: https://www.ewobox.sk/sazp/zatoc-s-odpadom/prilis-vzacny-odpad
Vyhodnotenie januárovej výzvy zameranej na udržateľnú módu je zverejnené tu: https://www.ewobox.sk/clanok/co-ukryva-moj-satnik
